V životnom cykle každého páru existujú dve situácie, kedy si rozumejú najviac. Obe tieto situácie sú si úplne rovnocenné a nedá sa určiť, ktorá je tou dominantnejšou.
respektíve, ja to nedokážem.

Tou prvou situáciou je rozhovor po prvom skvelom sexe. Väčšina párov ho má hneď na začiatku, keďže vo väčšine prípadov na repete nie je čas. Tou druhou situáciou je, keď
sa rozhchádzajú. V dobrom. Niekde sedia, pri panáku, pohári vína a zisťujú, že všetko dáva zmysel. Aj keď ostatné týždne, mesiace, roky to bolo presne naopak. Je to zvlášne, ale príde mi to, že je to tak.

A hoci často majú na perách lži, ich oči horia láskou. A to je vec, ktorá sa v tejto chvíli ráta najviac.

Každá táto situácia zanechá v človeku hlbokú stopu a spomienku na celý život. Tým nemyslím, že ľudia smútia za tou chvíľou rozchodu, ale pamäť je klamlivá vec a hlavne selektívna. Časom vystrihne to zlé, a to zlé, čo zostane, skončí v koši s nálepkou: "všetko zlé je na niečo dobré". To dobré, čo zostane sú príjemné pocity, aj v tých nepríjemných chvíľach. A ako sa zvykne vravieť, možno časom zabudnem aj na to dobré. Lebo na to zlé zabudnem určite.

Poviem Vám jednu vec, aj osem poschodí v úzkom výťahu s párikom, ktorý vám lezie krkom, môže pripadať ako večnosť. Dupľom, ak je človek masírovaný jeseňou prepchatou svadbami a (ne)nápadné pusinky počuje už piaty deň po sebe, pritom dotyčná osoba tu mala zostať len na víkend. Ale Možno časom zabudnem, nie ?