Ľudská myseľ je bláznivá. Nenarážam teraz na nič konkrétneho. Vlastne na nič konkrétne ani človek nemôže narážať, keď mu vedľasediace prechádza rukou v nohaviciach. Možno by sa aj dalo na niečo narážať, ak by to nebolo pod stolom vo vypredanom bare. Jediné, čo človeku zostáva v tejto chvíli je tváriť sa nenápadne. Lenže to nejde. Človek v sebe vedie tuhý boj. Áno, klasický duel medzi sebou. Mám jej povedať, aby to vytiahla? Teraz myslím ruku, aby to bolo jasné, prepáčte moje nepresné vyjadrovanie. Alebo radšej nie? Veď, preboha, kto to už môže vidieť. Ona medzitým popíja zo svojho pohára červené víno a ja kecám s kočkami, ktoré sedia oproti.
Totálna idylka ničnestatia sa. Alebo je to len omyl ? Nie, nie, na to ma dnes nedostanene. Nie som paranoidný. Zase, počkať. Nepamätám si, aby som bol exibicionistom. Dokonca som ním nebol ani keď som sa skrýval v kríkoch v parku. Nebolo to kvôli močeniu. Bolo to kvôli iným, dohodnime sa, že istým veciam.
Ale späť do reality. Dnes nepijem pivo ako zvyčajne. Pijem gin a tonic. Okrem toho, sa dnes tvárim nenápadne, to je tiež nezvyčajné. Hm, dve nezvyčajné veci, takto nakope. Oproti mne sedia zvyčajný ľudia, vedľa mňa sedia zvyčajný ľudia. Za mnou však stojí stena. Opäť jej ďakujem. Možno vám napadlo, že kvôli čomu sa vyžívam v takejto úchylke. Tak pozor, čo je teraz úchylka. Ruka vo vnútri, alebo vnútro mojej hlavy ? Neponáhľajte sa z odpoveďou, dám vám čas, pokým sa napijem z drinku.
Hovorím len tradičné veci, čo nové, ako ide život, čo manžel, čo deti, aha, ty nemáš deti, som vtipný, že ? Čo pitie, už ťa berie? Je ti teplo, mne hrozne. Je ti tvrdo na lavici, mne strašne, kostrč cítim viac ako kapriu kosť v hrdle. Ach tie reči. Sú lacné a vydržia rovnako ako lacné portské víno. Ako víno, ktoré je v akcii -  2 za 5 peňazí. Nepili ste lacné víno, dovolte, aby som vám to vysvtetlil. Príjemne a mimovoľne sa zahniezdim na lavici a môžme začať. Pitie lacného vína je rýchla záležitosť. Lacné víno má splniť rovnaký účel ako vína drahé - má vyvolať pocit pravdy. To ako to však dokáže je iná záležitosť. Drahé víno si človek vychutnáva, väčšinou ešte s niečim. Neviem, narýchlo mi napadá...au, prosímťa pozor na tú ruku, narýchlo mi napadá nejaký drahý syr alebo nejaké trápne sušienky. Proste, drahý pohár, tenké sklo, zamatové šaty, drahý oblek a mok stekajúci v hrdle. Naopak víno lacné a toho je väčšina, sa pije samo. Pije sa rýchlo, steká po brade a neskôr steká z hrdla von, je jedno či tým horným alebo dolným otvorom. Hrubé sklo, hrubé poháre, žiadna stopka, žiadna stopa a pamäť niekde medzi Malými a Veľkými Baleárami.
Pochopili ste tomu ? Nie ? Nevadí, veď aj tak o nič nejde. Ide len o jednú vec, tváriť sa nenápadne. Nenápadne sa hniezdiť, nenápadne sa poškrabať na zadku, nenápadne sa pozrieť do peňaženky a modliť sa, aby tam bola tá dvacka, ktorá sa ma skrývať niekde medzi občiankou a minulotýždňovým lístkom od MHD. Kde je ? Hmm. Aha, zostala zaseknutá v pokladni tety predavačky, ktorá si zapýtala viac ako človek čakal. Nie, že by som nevedel rátať, ale človek sa niekedy preráta a potom je tu prekvapenie. Sakra, zase nepríjemné. Nevadí, bavme sa životom. Pri akej inej príležitosti by som pil, ak nie pri príležitosti nepríjemných prekvapení. A čo príjemné ? O nich nebudem hovoriť. Tie sú moje, nepríjemné sú určeneé pre ostatných, aby vedeli, že aký som ja chudáčik.

Ok, pozriem si smsku, ktorá mi prišla potom sa mimovoľne napijem drinku. Vôbec, je čas jej povedať, aby vybrala tú ruku von ? Asi áno. Ale najprv mobil. Áno, presne ten, kvôli ktorému ste ochotní pretrhnúť váš najlepší sen. Sranda je, že trvá len niekoľko sekúnd a vždy v tej chvíli zazvoní mobil. Pohľad na odosielateľa mi zobral všetko odhodlanie čítať. Vážený pán, ....nezaplatili ste.....dooosť veľa peňazí.......zaplaťte do......aha, super.
Napijem sa drinku. Vynikajúci. Tak čo, už viete odpoveď ? Ahaa, že vyneviete otázku. Škoda, už som sa ju pýtal, nesledovali ste ma. Nevadí, okrátili ste seba, nie mňa.
Ehm...môžeš vybrať tú ruku a ísť so mnou k baru ? Hlavne nenápadne.....

Prístupov 2958

Kvalita článku