blogy logo
login PRIHLÁS SA
BLOG mokuba
ČLÁNKY
DISKUSIE
1
SLEDOVAŤ BLOG
Vitajte na mojom blogu
Mokuba



Prekérne trampoty akváriových rybičiek
pridal Mokuba 6.12. 2011 o 11:41

„Vieš čo ma najviac zabíja na našom akvárku ?“

„Kámo, ja fakt netuším....“

„....to, že ani tento rok nestihnem lyžovačku v Rakúsku.“

„Kámo, tak to je riadne v piči....A vieš čo sere mňa ? Po tejto vete som si chcel odpľuť, vieš ako Clint Eastwood v kultových westernoch, ale nedá sa to, lebo všade je voda.“

Kývol som teda aspoň zadnou plutvou a pobral sa k svojmu koralu. Zvyšných 50% obyvateľov tohto akvária sa zase pobralo k svojmu pieskovému hradu. A toto je len štipka ľadovca problémov a trampôt, s ktorými sa potykáme pri svojej každodennej rutine. Áno, aj rybičky v akváriu majú svoju rutinu. 

Doma v korale to nebola žiadna sláva, ale kde inde v tomto akváriu bola ? Je načase oprieť sa o morské riasy a vysvetliť ako to tu celé funguje. Začnem teda pekne zo začiatku. Volám sa Latiméria divná, ale tu v akváriu ma volajú Karol. Takže aj vy ma kľudne môžete oslovovať Karol. Narodil som sa niekde v predajni rybičiek, akvárii a pochutín pre ryby, s idylickým názovom „Ryba“. Vôbec netuším, kde presne som, v akom meste. Pretože keď si ma kúpil ten chlap, u ktorého som v podnájme, tak ma jebol do žltej Billa igelitky a ja som fakt nevidel nič z cesty, že kde som. Toto sa môže stať len mne. Pritom všetky ostatné ryby v predajni mi vraveli o tejto magickej udalosti, kedy si ťa dôjdu kúpiť. Dajú ťa do sáčku, pekne si užiješ cestu do nového domova. Zistíš, že aké to je vonku. Tak ja som si užil Billa tašku v ktorej boli predtým klobásy. Krista, tie tak strašne smrdeli, že som hneď zamdlel. Prebral som sa až keď ma z nej vylial do tohto akvária. Chcel som mu vynadať, že nech s tým dáva pozor, že nie som vrece zemiakov na vlečke. Ale tu prišiel prvý zádrheľ – vo vode je nanič počuť hovorené slovo. A že tých zádrheľov odvtedy bolo, to už vám nemusím hovoriť.  A keď už spomínam tie zádrhele. Minule sme sa bavili o mojom rodovom mene, Latiméria divná. Že ja vlastne nie som Latiméria. Tak ja vám to teda vysvetlím. Stavím sa, že ste si všetci predstavili rybieho quasimoda, ktorého našli na dne Mariánskej priekopy. Omyl ! Tamtá ryba sa označuje, medzi nami rybami, ako Svätopluk Mariánsky. Obyčajne sa my ryby vyhýbame Mariánskej priekope. Pretože je to miesto, kde posielame všetky zdegenrované ryby. Avšak aj my máme humánne cítenie, tak raz za rok dôjdeme k Mariánskej prikope a robíme osvetu pre miestnych. Ja vám poviem, tá priekopa si žije vlastným životom. Je to tam úplný chaos, fosfórové ryby kašlú na osvetlenie, morské koníky tam nerobia žiadne turné. Fakt, žiadna zábava, party, nič. Proste ostuda nad ostudou. Posledná zaujímavá vec čo sa udiala bolo, keď tam morský prúd privial ruskú stanicu MIR. Dodnes nikto nechápe, ako toto mohlo fungovať na orbite. Ok, ale späť k tomu fatálnemu omylu s Latimériou. Takže, všetci tam boli, vrámci rybieho dňa rovnosti. No a čo čert nechcel, tak v ten deň niekomu spadlo do mora CDčko s výberovkou najväčších hitov od Roba Kazíka. Takže tí šikmookí skočili do ponorky, že idú pre neho. Ja fakt neviem, či to sú Číňanci, alebo Vietnamci, alebo kto. Ja ako ryba to neviem rozoznať. V každom prípade, tam dole všetci mleli z posledného, lebo ten deň je vážna nuda. Tváriť sa, že aj zdegenerované ryby sú plnohodnotnou súčasťou spoločnosti, to vie len Vorvaň. Jemu totiž trvá pol roka, kým mu niečo dopne, čo je taký veľký. A naraz tam padlo to cedečko. Prisahám, že asi 8 rýb dostalo infarkt z tej fotky na obale a ďalšie dve sa zadusili knírkom čo má Robo vyfotený. A aby toho nebolo málo, tak nabehla ponorka. Povedali si a dosť, Svätopluk, choď to vyriešiť, že čo to chcú. Tak teda ten Svätopluk tam nabehol a spustil na nich v rybacine: whaaaauuhh aagghhhdd. Čistý degeš, ani artikulovať sa nenaučil. Ale ešte väčší degeš bol na kamere, lebo si ho natočil a povedal, že ten chalan je fakt divný, vyzerá jak z praveku, bereme ho na povrch. Zarobíme peniaz a kúpime nové cdčko. To, čo im padlo do vody im zjedol Vorvaň, jemu to zase nedoplo, že sa to nemá jesť. A ten kameraman bol taký degeš, že si nevšimol, že tam ten Vorvaň je. On si všimol len Svätopluka. Oni teda zobrali toho Svätopluka hore, že ho predstavia na Discovery channel a SkySports HD. Lenže zistili, že majú problém, lebo nemajú žiadne chytľavé meno, ktoré by rezonovalo v médiach. Ale čo mali bol talent a túžba po novom CD od Roba. Povedali si, že spravia brainstorming na chodbe ponorky (inde nie je moc veľa fleku). Tak nech šofér vypne motor na ponorke, lebo im môže dôjsť kyslík. Mimochodom, už boli na hladine, ale asi si tak navykli na kyslík z vody, že nechceli riskovať otvorený poklop. No a ako ten šofér išiel na ten brainstorming tak jebol hlavu o volant na ponorke. Vyvalilo ho to na podlahu a vtedy to uvidel. Hore za rúrou bol zastrčený Maxim magazín, špeciálne letné vydanie. Prisahám, že ho hľadal asi tak mesiac a ani zaboha nevedel zistiť, že kde ho nechal. Na tom mítingu vymysleli meno Latiméria. Pozdávalo sa im, že má dlhé É, že to dobre zneje v telke, tak európsky. No a to divná, to bolo pre média. To chytľavé. A takto vlastne vznikol tento omyl. Svätopluka premenovali na Latimériu a vlastne ja som Latiméria, resp. náš druh je. Povedal som si už milionkrát, že okej, máchnem nad tým rukou a už ma to nebude srať. Lenže ja nemám ruku !

Tento príbeh mi hovorili v predajni ryba. Že vraj im ho hovoril Pstruh potočný, čo tam bol. Keď sa nad tým tak človek, pardón ryba, zamyslí.....tak musí uznať, že tí ľudia vymýšľajú mizerné mená pre ryby. Uznajte Pstruh potočný je riadna blbosť pre rybu, čo žije v oceáne, nie ? Hlavné je, že tam Pstruh bol a rozpovedal ten príbeh ostatným rybám.

Ale dosť bolo o mne. Viete kto som, odkiaľ pochádzam a podobne. Druhým obyvateľom tohto akvária je Kapor Vianočný, ale necháva sa oslovovať Julo. S Julom to je vlastne tak, že on v puberte nevyrástol. Takže si ho v predajni s názvom „Farby, laky a ryby“ pomýlili s akváriovou rybou a predali ho sem do akvária. Býva tu podstatne dlhšie ako ja, preto okupuje pieskový domček a ja morské koraly. Julo moc pozerá telku a je riadne vypasený. Som videl fotky, čo má doma, ešte keď bol chudý. Teraz je z neho vypasené hovado, čo väčšinu dňa čumá na telku. Ako uznávam, nie je tu čo robiť. Ale telka kazí charakter. To kvôli nej toľko nadávam. Keby ma počula mamka, tak mi jednu ujebe. Ako, ona by mi určite dala facku, ale ja sa stavím, že možno by mi aj ujebala. Ale doobedu Julo telku nepozerá. Nie, že by tam nič nešlo, ale preto lebo je vypnutá. Ako nemyslite si, že toto je Startrek a my ryby tu máme Magio. Telku pozeráme len vďaka tomu, že akvárko je položené presne oproti telke. Takže ak náš domáci príde, automaticky zapne telku a vypne ju až keď sa pri nej tretí krát zobudí. A to sú chvíle pre Jula. Zaujme strategickú pozíciu medzi porastmi a čumí na tu telku a potom mu z toho prepína. Ako minule. Došiel ku mne na návštevu – doobeda nie je čo robiť, len nejde telka. Akurát som zaváral, bolo to na jeseň. Tak Julo si sadol u mňa a že si ide vyložiť nohy na stôl. Lebo to tak robia vo filme a je to namotávka. Lenže Julo si neuvedomil, že nemá nohy. Proste trapas. Takže žiadne sám s nohami na stole sa nekonalo. Rozprávali sme sa, že čo by sme chceli na Vianoce. Julo dostal nápad, že by sme mohli kúpiť paušál. Že on chce šál a ja si môžem nechať pau. Hovorím mu, že to asi nepôjde, lebo máme Mágio. A bolo po debate.

A takýchto vecí sa tu deje mnoho. To by sa ešte dalo pokračovať a pokračovať. Inak, aby ste si o mne nemysleli, že som buran, tak v našom akvárku ešte žije Sasanka. Lenže tá ma na starosti len sanitačné práce a je blbá. Je tak blbá, že sa tvári ako keby tu nebola. Preto sa tvárime, že tu vlastne nie je. Dokonca aj domáci zabudol, že je tu Sasanka. Ale ona našla zmysel života v sanitačných prácach. S Julom jej závidíme a asi preto ju ignorujeme.



Prístupov 2043
Kvalita článku
(82%) hlasov 5

PRÍSPEVKY
SLEDUJETE
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Prihláste sa, alebo použite facebook login facebook login
ĎALŠIE ČLÁNKY V BLOGU
Obrazy
[ 14.1.2016] (príspevkov 0)
Osem poschodí v úzkom výťahu
[ 21.9.2015] (príspevkov 0)
Jedna Brejvíkovska
[ 12.2.2015] (príspevkov 4)
Motivačné posty na fejsbučiku nestoja za...
[ 30.11.2014] (príspevkov 2)
Nechoďte behávať, bolia z toho kolená
[ 10.10.2014] (príspevkov 3)
Rozdal som ju všetkú
[ 3.9.2014] (príspevkov 10)
O prste v zadku - metaforicky
[ 12.3.2014] (príspevkov 0)
Tesne po daždi
[ 27.2.2014] (príspevkov 0)
Ako si správne vybrať postavu: Path of E...
[ 31.10.2013] (príspevkov 4)