Nasypal som cukor do kávy
a horúcou vodou som zalial
prázdnu šálku.
Nespal som, ale cítil som,
že, spím.
Zobudil som sa do 70.tych rokov,
kvetiny už zvädli,
zvädli aj ich deti.
Nebolo cítiť síru v ovzduší,
ohňostroje utíchli.
Splynula si v dyme,
ja som sa stratil v tvojom
bla, bla, bla.....
.....zamatová hebkosť vzdialená,
tak ako realizácia nápadov,
ktoré mi napadli.
Niektoré veci sa nemenia,
škoda, že len niektoré,
nestrávil by som toľko času
ich hľadaním,
ale tie, čo za to vždy stoja,
tie mám navždy poznačené.