blogy logo
login PRIHLÁS SA
BLOG mokuba
ČLÁNKY
DISKUSIE
2
SLEDUJETE BLOG
Vitajte na mojom blogu
Mokuba



4 myšlienky, ktoré nezapadajú do koloritu týchto blogov
pridal Mokuba 1.8. 2013 o 21:07

Kocky boli hodené a odvtedy sa tam váľali. Striedavo som o nich zakopával a ohrýzal koniec ceruzky. Oddával som sa bohumilým činnostiam. Napríklad som podvedome čakal, že za oknom budem počuť zvuk trúbky. Chcel som si klamať, že toto je New York a ja budem počuť trúbku, poctivú, z 30tych rokov, lepšie ako od L. Armstronga. Vlastne, stačí tak dobrú ako od Louiho. Louie to vedel, ale len s trúbkou, jeho spev ma nebral. Ak opomeniem to, že som býval na ôsmom poschodí a môj Rómeo by to mal o to ťažie, ak by mi chcel hrať trúbkou pod oknom, tak okrem tepla sa mi nedostávalo ničoho. Ale predsa je leto a leto a teplo, je ako teplé pivo a sračka, Butch a Casidy, Bony a klid. Nakoniec som sa tej trúbky dočkal. Bola asi 50 centimetrov dlhá, asi jeden cól hrubá. Lámala neznámemu sánku, práve vtedy mi hralo „Good bye kisses“ od Kena Browna. Nevedel som veľa vecí, ale jednou som si bol istý. Tá sánka, na ktorú dopadla trúbka, dnes nikoho nepobozká na dobrú noc. Bol koniec júla, komáre sa zabíjali o sieťku, ja o hodené kocky vo svojej izbe a niekto o trúbku...

 

Cítim sa ako športovec, ktorý pokazil finálový beh na Olympiáde. Prehrávam si dokola a dokola, čo malo byť inak. Sú dni, kedy sa budím a zaspávam s týmito myšlienkami. Narozdiel od športovca, môj pretek bol viac ako len o zlatú medailu. Ale bol čistý. V meste, ktorému vládnu peniaze je umenie robiť niečo poctivo. Bukowski vravel, že umenie je robiť nebezpečnú vec so štýlom. Byť poctivým v meste, kde pomáhajú peniaze a ak nepomôžu peniaze, tak pomôže viac peňazí, je nebezpečné. Je pravda, že tým neprídete o zdravie, ale je dosť možné, že o život áno, zostane vám iba živorenie, prepadlisko dejín. Som ochotný sa staviť, že ak by som vyhral beh Devín-Bratislava, tak by ma testovali na tisíc druhov dopingu. Lebo nebolo by možné, aby som vyhral ten beh poctivo. Na druhej strane, všetci vieme, že by som ten beh nevyhral, určite nie poctivo. S poctivosťou najďalej zájdeš, ale v najlepšom prípade prídeš všade štvrtý a za to už nie je medaila, ani cena útechy, tá sa dáva za druhé miesto. Ale hej ! že vraj sú umelci IN a na vzostupe, snáď to nebude otrepané klišé, že pýcha predchádza pád. Ale ak už padať, tak len ako Hemingway v jedno ráno na Kube, keď si dochucoval svoj pomarančový džús. Ale do tohto pádu je ešte milión a jedna príležitosť, ako robiť veci so štýlom. Lebo štýl je odpoveďou na všetko, je spôsob ako spraviť z nudnej veci, vec zaujímavú atď....aj tak to nepoznáte.

 

ja viem, že si zaslúžim byť bodnutý viac, ako bol Caesar. Ale bez Brutusa, nie som rodinne založený človek.

 

Že vraj v Mineapolise ľudom odmŕzajú zadky. Niečo podobné odmŕza aj mne pri otvorenom okne, pri zavretom, ale zamieram od horúčavy. Snažil som sa nájsť ten povestný zlatý stred, žiaľ nič také neexistuje. Niekto by mohol namietať, že treba balansovať na hrane. Ale mne slovo hrana evokuje niečo ostré. Ak to nie je ostré, nie je to hrana, ak to nie je hrana, nie je na čom balansovať a je to len lacný shit. Narýchlo vykvasená senzácia, ktorá chce zaujať ako mŕtvola mačky, rozflákaná na prechode. To, ako zaujme konkrétneho človeka je na jeho posúdení, verím, že sú ľudia, ktorí sú týmto ranným výjavom fascinovaní. Traduje sa, že najviac ľudí potrebuje psychológa počas jesenných večerov, plných dažďa a skorej tmy. Najviac ľudí navštevuje psychológa cez leto, teda ak nie sú na dovolenke. Väčšinou ho potrebujú kvôli tej dovolenke, či už pred ňou, po nej, alebo kvôli tomu, že na žiadnej neboli, ale tí, ktorých nenávidia tam boli už 2x. V každom prípade, počty nesedia, ale na druhej strane, nie je tu čo rátať. Jedine ak tie rozflákané mačky v pomere k rozflákaným ježkom. Ale niekto by mohol namietať, že je to barbarské, a ja by som sa s ním nehádal. Poddal by som sa tomu, ako trom opakujúcim sa akordom na podladenej gitare v rytme trojdobového taktu. Možno som to napísal zle, ale ja to tak vnímam a už som vám vravel, že neviem rátať, lebo nie je čo.
Takže raz, dva. Raz, dva, chýba mi konverzácia s tebou, nie tá klasická niekde pri káve, pri obede, v električke, ale „tá po tom“ a toto nemusí rátať ani zlý školák uprostred leta.



Prístupov 3980
Kvalita článku
(100%) hlasov 6

PRÍSPEVKY
SLEDUJETE
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Prihláste sa, alebo použite facebook login facebook login
ĎALŠIE ČLÁNKY V BLOGU
Dobré vtipy a zlé básne
[ 24.9.2021] (príspevkov 0)
Odkvitnutý kvet
[ 24.9.2021] (príspevkov 0)
Odysseus a Argonauti
[ 2.8.2021] (príspevkov 0)
Bazén
[ 12.7.2021] (príspevkov 0)
Nadránom na pohovke
[ 14.6.2021] (príspevkov 0)
Obrazy
[ 14.1.2016] (príspevkov 0)
Osem poschodí v úzkom výťahu
[ 21.9.2015] (príspevkov 0)
Jedna Brejvíkovska
[ 12.2.2015] (príspevkov 4)
Motivačné posty na fejsbučiku nestoja za...
[ 30.11.2014] (príspevkov 2)
Nechoďte behávať, bolia z toho kolená
[ 10.10.2014] (príspevkov 3)