Vyzerá to tak, že už som rozdal všetku svoju lásku
a viac mi nezostalo.
Podomnou nočné mesto, tak ako každú noc,
žmurká na mňa.
Jeho pohľad ma neláka, nevábi, nenúti,
posiela mi vietor.
Ten vietor, ktorý mi udiera do tváre,
prachom prináša slzy.
Vyzerá to tak, že už som rozdal všetkú a na obnovu
už nie je spôsob.
Možno ak vymyslia nabíjaciu stanicu, tak vtedy,
ak o nej budem vedieť.
Ak jú nezavrú skôr, ako k nej stihnem prísť,
alebo sa všetká neminie.
Keďže všetky veci, sa končia akosi rýchlo a nie preto,
aby som žil uponáhľaný svet.
Rozdal som všetko, ale nezostal prázdnym,
dnes sa dá naplniť hocičím.
V dnešnom svete to ide ľahko, aj za polovičnú cenu,
v dnešnom svete mi to ide ľahko.
Vyzerá to tak, že už som rozdal všetku svoju lásku
a viac mi nezostalo.
Ale nič netrvá večne, prázdnota, alebo ja,
jedno z nás dvoch,
sa pominie,
skôr či neskôr.