So slušnosťou najďalej zájdeš, aspoň to stále vravievala moja stará mati. Síce ona by už dnes ďaleko nezašla, má predsa len úctyhodných 83r, ale v Škandinávii majú slušných ľudí radi a vážia si ich. Preto hneď nadpisom som pozdravil mesto, ktoré mi zvláštnym spôsobom prirástlo k srdcu a venujem mu tento prvý odstavec.

 

            Škandináviu netreba nijako zvláštne predstavovať, predsa len nie je to až tak vzdialené miesto našincovi a všetky 4 škandinávske štáty (áno, ja tam rátam aj Dánsko, je mi ľúto všetkých tých, ktorí so mnou nesúhlasia, ale tak oni Škandináviu poznajú len z knižiek a obrázkov z telky) patria medzi svetový TOP, či už ekonomický, sociálny alebo hospodársky. Nápad cestovať do Škandinávie sa zrodil veľmi spontánne, niekedy v marci. Stačili na to 4 vety: "Čo robíš cez leto a v jeseni?"

"Hmm, idem asi na brigádu do ČR."

"Nechoď, poď so mnou do Švédska."

" Ok, idem daj vedieť kedy."

Niekto by mal pocit, že takéto repliky nájde v béčkových filmoch, kde už ani scenár  nestojí za reč, toto je bol však príbeh trojáčkových filmov...

 

            Cestovať takto na sever, to chce trochu odvahy. Busom to je 33h. Lietadlom sa tam ísť neoplatí, lebo podľa Michaela je letiskový terminál trošku väčší ako Ollafov drevený dom, v ktorom má Telku  LG s uhlopriečkou 118cm - maaaan a to mal tam ešte iné pecky. A hlavne ak tam letíte, tak prídete o silný kolísavý zážitok počas plavby trajektom. Ale na druhej strane, počas tejto cesty som minimálne 2x zomrel v autobuse, ale to sa deje aj keď cestujem domov zo školy.

 

            Trajekt - hodinová plavba po Baltickom mori je pekný zážitok. Samo o sebe Baltické more má veľké čaro. Už len pohľad na jeho večne nepokojnú hladinu je príjemný a napodiv aj ukľudňujúci. Ak sa k tomu pripočíta modifikátor úsvitu spolu s pravým špinavým priemyselným prístavom, tak získame neodolateľnú zmes romantiky, dobrodružstva, zážitku a pocitu stiesnenosti. Ďalej plavba trajektom je veľkou vítanou zmenou, pretože nudné stiesnené trmácanie sa busom človeka unudí a doženie ho k všelijakým stavom. Pokým sa človek dostane na najvrchnejšiu palubu trajektu, na tú, kde je terasa so zmočenými lehátkami, tak zistí, že taký trajekt je veľmi dobre zariadený a človek tam nájde úplne všetko na čo má chuť, od obchodu, cez herňu, reštauráciu, spomínanú premočenú palubu s lehátkami a mnoho iných flekov, kde sa dá ležať, oddychovať alebo niečo vidieť. To všetko funguje v piatich jazykoch sveta a po vstupe do medzinárodných vôd je obsluha na nepoznanie. Áno, pokým ste pri brehu, resp. dostatočne blízko brehu, tak šancu na obsluhu máte len vo fastfoode, inde vám už pri vstupe zakývajú, že sorry, ale počkajte 10min...

 

            Dánsko - Začnem z mosta do prosta, neverili by ste aké je Kodaň pekné mesto. Rozťahaný ako všetky severné mesta, v centra preplnený elektronikou - od elektronických reklám, cez podsvietené prechody až po obrovské diódové bilboardy. Ale nepredstavujte si pod tým Las Vegas. Kodaň žiari v národných farbách - červenej a bielej so zmyselnou štipkou nejakej pastelovej farby. Kodani chýba nejaký schopný objazd, aby ste sa nemuseli trúsiť 20kou stredom mesta v pekelnej 3kilometrovej zápche, ale zase vidíte všetko, dokonca ak máte šťastie, tak si prečítate aspoň titulku z miestneho denníka, pretože ten má vždy veľkú reklamu na každom novinovom stánku a to každý deň novú. Inak je Dánsko tehlovo červené so sochami pred každým vchodom domu, ale to sa už dalo vidieť aj v telke, že?

 

            Helsingborg/Malmő - Ak cestujete do Švédska trajektom, tak Helsingborg je prvé miesto ktoré uvidíte na švédskej pôde. Mesto žije z prístavu, resp. žije prístavom? Neviem až tak som sa nad tým nezamýšľal, ale svojím spôsobom veľmi ma nezaujalo. Od fádnych sivých farieb, v ktorom je odeté, cez "undergroundovú autobusovú stanicu " v ktorej sa neflákajú bezdomovci až na to, že na švédske pomery je v meste málo zelene. Toť, dlho som tam nepobudol, takže názor by sa mohol časom zmeniť. V Malmő sme sa len zastavili, je to posledná zastávka pred Göteborgom. Celkom príjemnú hodinovú pauzu sme strávili v obchode, ktorý mi pripomínal skleník. Ani nie tak sklenenou strechou a čelnou stenou ako usporiadaním obchodíkov vo vnútri. Neviem či to bol len môj pocit, ale tie obchodíky tam boli ako v hriadkach.

 

            Z Malmő z Göteborgu to je pár hodín po diaľnici, po ceste sa už vidieť nedá nič. Posledná chvíľka spánku v buse a predmestie v Göteborgu vás privíta a oznámi vám, že máte tak polhoďku a treba sa pripraviť vystupovať.

 

 

.....pokračovanie nabudúce

Prístupov 1560

Kvalita článku