Stál som v piatom rohu miestnosti. Konečne, po rokoch hľadania som ho našiel. Nevnímal som dav, ktorý sa ma snažil pohltiť, dnes nie, pokojný som stál uprostred ničoho a nech som vyzeral nespokojne, nezaujato, či akokoľvek inak, bol som spokojný. Cítil som teplo, ktoré sálalo z mramorových múrov. Hluk babylonskeho trhu mi doľahol k ušiam, ale nie do nich. Aj napriek hluku a teplu som začul ticho. Ako úder bičom na obnažené plecia som ho vnímal a kochal sa chvíľkou ktorá ma letmo pobozkala na líce. 

Dopil som posledný drink, ktorý som držal v ruke a vystúpil z tieňa reflektoru. Chcel som mávnutim ruky zastaviť dav a opýtať sa všetko to čo mi výrilo hlavou, no nešlo to. Neprčil som pleciami, alebo neuškrnul som sa, nesnažil som sa dostatočne, aby mi to bolo ľúto, že mi to nevyšlo. V podstate tak ako milión iných vecí aj to mi bolo práve jedno. Teraz áno, predtým nie. Aj obyčajná chvíľa sa skladá z častí, ktoré nedokážem presne pomenovať, ale ktoré dokážem vnímať a práve tie dramaticky menia situáciu a postoje.

Kde vlastne si? Čo vlastne robíš? A vôbec, myslím práve teba, alebo len všetko to čo mi víri hlavou je prelud, ktorý sa vlastne deje, len ja ho vnímam podstatne inak? Teraz som sa uškrnul, to čo mi vírilo hlavou nemalo nič spoločné s tým, čo som konal a ako som chcel vyzerať. Pozrel som sa na hodiny. Neprešla ani minúta odkedy som sa na ne pozrel naposledy a aj napriek tomu som mal pocit, že hodiny neukazujú to čo chcem vidieť. Bol som ale spokojný, že som týmto nezmyslom nevenoval viac času. Pootočil som hlavou a začal vnímať neznesiteľné teplo letnej noci, ktoré držalo v šachu mňa a ostatných ľudí okolo. Opäť ďalší úsmev, dobre, som späť a opäť som to ja. Narýchlo som zistil situáciu a odhadol možnosti. Bohyňa, ktorá zmyselne tancovala uprostred davu bola nekorunovanou kráľovnou večera a hoci nebola práve najšťastnejšie oblečená, upieralo sa na ňu priveľa párov očí. Aspoň jeden pohľad na jej zvodné pohyby a človek sa mohol cítiť spokojný. Nemohol sa však na ňu dívať sústavne, pretože by zistil, že opakuje pohyby v rytmickom slede. A ako aj najlepšia pieseň sa časom obohrá, tak aj rovnaké pohyby sa časom znudia. Na druhej strane, ak vybočila so svojho zaužívaného rytmu, tak sme dostávali nutkanie poklepať ju po pleci, nakloniť sa jej k uchu, jemne ju chytiť okolo pásu a povedať jej, nech sa vráti k pohybom, ktoré robila doteraz, pretože nám rúca ilúzie. Irónia osudu? Neviem, nechápem tomu čo sa pod tým myslí. DJ začínal roztáčať pieseň, ktorá ani zďaleka nemohola patriť medzi tú, ktorú by som chcel počuť ako poslednú v živote. Ale fajn, bol čas si znova objednať. Opäť raz som sa postavil do zorného uhla barmana a ten si ma hneď všimol. Férová hra pre neho. Zakričal som čo chcem, ale aj tak mi doniesol niečo iné. Kyslý výraz v tvári ma uistil, že dožadovať sa toho, čo som naozaj chcel bol dobrý nápad a na svetelnej tabuli mi zasvietili prvé body. Au, silná bolesť medzi rebrami mi potvrdila, že niekto nevybral zákrutu a stočil to do mňa. Dobre, je čas zmeniť miesto a stratégiu. V miestnosti bolo množstvo ľudí, ku ktorým som sa mohol pridať. Kam teraz. Jední tancovali na každú pieseň, ďalší len postávali a iní vyzerali dosť dobre nato, aby som medzi nimi nevynikol. Milujem výzvy, tak som šiel k ním. Čo nové? Ako sa bavíš? Čo piješ? Kultová klasika, žiaden bestseller. Pustil som nahranú kazetu s odpoveďami a otočil sa k nej. Zaujala ma, len škoda, že už po dvoch minútach som zistil, že si nemáme čo povedať. Irónia osudu? Vravel som, že neviem čo sa pod tým myslí, ale aj tak som mal silné nutkanie, že práve to. Započúval som sa do piesne. Znela dobre, až tak dobre, že som si prestal rytmicky poklepávať nohou a rozmýšľal som kam to zapichnem na parkete. Nechal som, nech sa za mňa rozhodne situácia, ja som len načiahol ruku, nacvičeným gestom som parťákovi povedal presne to čo som potreboval a zamieril smerom na parket. Posledný nádych a nechal som sa pohltiť davom. Mal som pocit, že som bol posledným kúskom skladačky davu. Zapadol som presne na svoje miesto a pocítil príval pohody a energie. Horúčka noci, som tvoj, tak si ma ber. 

Prístupov 1748

Kvalita článku