blogy logo
login PRIHLÁS SA
BLOG mokuba
ČLÁNKY
DISKUSIE
2
SLEDUJETE BLOG
Vitajte na mojom blogu
Mokuba



Zmysel ďaždivej noci
pridal Mokuba 7.1. 2009 o 0:49

Bol som génius, nikomu som to však nepovedal, a ak áno, tak buď som blúznil v spánku a vykrikoval na celú izbu, alebo som to nemyslel vážne. Kvôli týmto slovám si mohli myslieť, že som blázon, ale to bolo dobré, géniovia boli blázni. Miloval som vysedávať hodiny v baroch, za stolom, ležať v boxe z pravej kože, alebo sedieť na barovej stoličke a dívať sa na samého seba v zrkadle, alebo v odraze flašiach. Svoj odraz v poháriku som nemám rád, nebol dosť ostrý a vyzeral som tam smiešne. Sedel som sám alebo s niekym, na tom mi nikdy nezáležalo a díval som sa na tých všetkých,  čo tam vchádzali a vychádzali. Nikoho som nesúdil, nad nikým som nepremýšľal, len som ich sledoval. Z času na čas sa pri mne pristavila nejaká žena. Mysleli si, že ak sedím sám, tak na niekoho čakám, ak som sedel dlho sám, tak si mysleli, že možno čakám práve na ňu. Mnoho z nich bolo naozaj dobrých. Mali dobrú postavu, pevné prsia a zadok, ktorý im pristal k postave. Niektoré však nestáli za veľa, niektoré sa len tvárili na veľa a nestáli za viac ako moja chlpatá riť, alebo ako chlpatá riť barmana, či hocikoho iného v bare, kto nebol natoľko teplý aby ju nemal práve oholenú. Miloval som flirtovať so ženami, dokázal som flirtovať s tisíckou žien a zároveň milovať len jednu, tú svoju. Dokázal som ich poblázniť, prinútiť ich, aby na mňa špúlili pery, točili si s prsteňom, aby sa usmievali na mňa, ja som sa usmieval na nich, ale v skutočnosti som sa usmieval nad svojou genialitou.

Zaplatil som, bola už záverečná a zostal som tam s barmanom. Dopíjali sme, čo mu zostalo. Vyšiel som von, zatvoril dvere a vybral sa na zastávku. Samozrejme opäť pršalo, nenávidel som to, neznášal som byť mokrý. Kapucňa stála za hovno a dáždnik som nenosil. Zahrešil som na počasie, na boha a šiel sa skryť na zastávku. Ak by som fajčil, určite by to bola prvá vec, ktorú by som spravil, keď by som tam došiel. Nefajčil som, dokonca som nemal ani cigarety, ktoré som zvykol pri sebe nosiť, aj napriek tomu, že som nefajčil. Stál som, hlboko pod strechou zastávky a sledoval okolie, vedel som kedy príde autobus a preto som nervózne nepodupkával a nenadával, že kde je. Nezvykol meškať. Bola hlboká noc, alebo ak chcete, tak skoré ráno, cesty boli prázdne a nočný šoféry si ani neuvedomujú, že riadia autobus, sú v svojej letargii, kedy-tedy sa z nej preberú, keď zastavia na zastávke. Svoju robotu robia mechanicky a ak niečo robíte mechanicky, tak je jasné, že to budete robiť podľa plánu a na zastávku prídete presne. Stál som a čakal. Ozvalo sa hlasité zakašľanie, pozrel som sa tým smerom a vtedy som ju uvidel. Mohlo byť tesne nad nulou, ale ona tam stále len v tričku, s mobilom a občianským v ruke. Tričko bolo na ramienka, ale chýbal jej výstrih, no aj napriek tomu bolo vidieť, že má pevné prsia. Postavila sa vedľa mňa a zadívala sa n mňa. Neprehovoril som ani pol slova, zobliekol som si bundu a prehodil som ju cez jej plecia, bez jediného slova. Opäť sa na mňa pozrela, celá sa chvela, asi po dvoch minútach zo seba dostala „ďakujem“ a oprela sa o mňa. Chytil som ju okolo pásu, zohrievali sme sa navzájom. Stál som a nad ničím nepremýšľal, dokonca som ju ani nevnímal. Po chvíľi som ju chytil vyššie, naozaj mala pevné prsia, hlavu zaklonila ku mne a pobozkala ma, jej dych smrdel za cigaretami, ale to mi bolo jedno, nechcel som ju, bral som to ako prejav vďaky, pretože rozprávala len z ťažka. Po piatich minútach zo seba vysúkala, či čakám na autobus a ďalšie ďakujem, myslela to úprimne. Povedal som, že áno a o chvíľu tu bude. Stále sme tesne vedľa seba, držal som ju okolo pásu a díval sa na okolie okolo seba.

Prišiel autobus a za ním druhý. Vrátila mi bundu a opýtala sa, ktorý je môj. Odvetil som, že ten napravo. Neviem, či bola sklamaná, neviem či chcela niečo viac, bolo mi to jedno. Nastúpil som do svojho autobusu a viac som jej nevenoval pohľad. Ešte chvíľu som jej venoval svoje myšlienky, odkiaľ prišla, či od niekoho utiekla, alebo kto vlastne bola. Celkom ma to zaujalo. Autobus vošiel do svojej prvej zákruty a ja som na zemi uvidel noviny z minulého týždňa, viac som si na neznámu nespomenul.

 



Prístupov 1601
Kvalita článku
hlasov 0

PRÍSPEVKY
SLEDUJETE
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Prihláste sa, alebo použite facebook login facebook login
ĎALŠIE ČLÁNKY V BLOGU
Dobré vtipy a zlé básne
[ 24.9.2021] (príspevkov 0)
Odkvitnutý kvet
[ 24.9.2021] (príspevkov 0)
Odysseus a Argonauti
[ 2.8.2021] (príspevkov 0)
Bazén
[ 12.7.2021] (príspevkov 0)
Nadránom na pohovke
[ 14.6.2021] (príspevkov 0)
Obrazy
[ 14.1.2016] (príspevkov 0)
Osem poschodí v úzkom výťahu
[ 21.9.2015] (príspevkov 0)
Jedna Brejvíkovska
[ 12.2.2015] (príspevkov 4)
Motivačné posty na fejsbučiku nestoja za...
[ 30.11.2014] (príspevkov 2)
Nechoďte behávať, bolia z toho kolená
[ 10.10.2014] (príspevkov 3)