Kultový príbeh: Časť 2

Kultový príbeh: Časť 2
pridal Mokuba 7.1. 2009 o 12:03

Nie všetko má len koniec. Všetko musí najprv začať a až potom môže končiť. Akokoľvek bizarný koniec môže byť, začiatok, resp. všetko predtým môže byť presne opačné.

Stále rozmýšľam nad tým, prečo som zobrala túto prácu. Síce, robiť niečo, ku čomu nemám vzťah, to nie je nič nové v mojom pracovnom živote, ale tak toto je vážne oničom. Večne zafajčená miestnosť lacnými cigaretami v celkom solídne zariadenej miestnosti nie je práve kombinácia, ktorú by som potrebovala. Vedela by som si predstaviť úplne inú klientelu. Dobre oblečení muži, ktorí zašli po práci na drink, domodra zafajčená miestnosť na pozadí hudba, ktorá dokáže evokovať len príjemno a pohodovo Pri stoloch by sedela celá plejáda mužov, od nočných vymetačov podnikov, cez pracujúcich do mrku alebo len takí osamelí jazdci, ktorí sú tí najviac príťažlivými. Čo mám namiesto toho? Miestnosť vyfarbenú pastelovými farbami, ktoré sa takto do noci nehodia a už vôbec nie k tmavým sedačkám, na stoloch sú tie blbé ikebany, ktoré, ak by som mohla, hneď by som vyhodila von, naozaj len kazia dojem. Celkovo mám pocit, že tento podnik sa snaží byť nejakým solidným, hoci skôr strohosť by mu neuškodila, nevadí, nie je to môj podnik, ja tu len pracujem. Väčšina mužov mi riadne lezie na nervy, buď sú to klasický vyžierači, ktorí musia dôjsť niečo vyžrať po práci, alebo sú to nezaujímavý ľudia od ktorých sa človek nikdy nič nedozvie. Ešte keď k tomu prirátame, ako katalyzátor, mladú sympatickú barmanku, tak zistíme, že väčšina z nich sa snaží zaujať, ale tak skúste upliesť z hovna bič.

Ale všade existujú výnimky a aj tu je ich pár. Tou prvou je ženská klientela, ktorá sa vôbec nevie správať, ak si ju porovnáme s mužmi. Každú noc sem dôjde nejaká, alebo nejaké. Sadnú si, začnú hrať ťažké kino, pritom vôbec nestoja za deravý groš, oblečené sú dobré, navoňané sú vynikajúco, naozaj, ak by som si nemusela držať určitý odstup, tak by som sa zastavila a opýtala sa, odkiaľ majú takúto vôňu, čo im však škodí, je to kino. Sedia si, niektorí po nich pokukujú, ale tak sa tvária, že sú čosi viac a poväčšine nemajú žiadnu spoločnosť opačného pohlavia, hoci záujem je tam, určite obojstranný. Mne je to však srdečne ukradnuté, ale ako správna barmanka musím mať prehľad čo sa deje v lokále.

Už aspoň stokrát som sa pýtala samej seba, pri odlíčovaní, pri pohľade do zrkadla alebo len počas jazdy v aute, prečo tu ešte pracujem, keď mi tak veľa vecí lezie na nervy. Určite to nie je tým, že môžem dôjsť oblečená ako ma napadne, alebo, že mám celkom solídny plat, existujú 3 veci prečo sa mi to oplatí byť. Tou prvou je stôl pre dvoch, kde sedáva môj favorit. Chodieva tu veľmi často, vlastne ak sa zamyslím, tak je tu skoro každú noc a sedáva tu dlho. Vždy sedí sám a pije ten istý drink - gin a tonic. Páči sa mi na ňom, že chce kvalitný gin. Oblečený je vždy v tmavých farbách, veľmi nenápadne, na prvý pohľad, ale o to zaujímavejšie ak sa na neho zadívam Vlasy, ktoré sa možno zdajú neupravené, ale opak je pravdou, čisté nechty a ruky a hlavne neodolateľne sexi strnisko, ktoré, neviem ako to robí, má vždy rovnakú dĺžku. Vždy sedí na tom istom mieste, vždy len sám. Pije si svoj drink, fajčí cigarety, ktoré sa nedajú určiť, pretože ich má v obale bez označenia, vždy zhruba ten istý počet, nikdy netelefonuje, vlastne ani neviem či má mobil, pretože bundu má prehodenú okolo seba a vo vreckách nohavíc nemá nič okrem peňazí. Sedí a pozoruje, robí to však veľmi prirodzene, určite nehádže pohľady, ktoré by boli provokujúce alebo opovrhujúce. Je to jediný hosť, ktorého chodím obslúžiť ja. Hoci okrem mňa je tu ešte jedna čašníčka, tento je môj. Už aspoň tucet krát som sa snažila zistiť, že čo je zač, ale za celú tu dobu som nezistila ani jeho meno. Týmto ma veľmi priťahuje, svojou záhadnosťou a nenútenou prirodzenosťou. Už som sa zberala, že si prisadnem k nemu, či mu nenamiešam ešte jeden drink, keď som si všimla pohyb smerom k baru. Vyšší muž, určite ešte nemal tridsať, hoci mu veľa nechýba. Vzpriamená a istá chôdza, dobre oblečený, uhladený muž. Naozaj nemohla som sa nezdržať úsmevu. Podišiel k baru, veľmi jemne sa naklonil a istým hlasom si objednal.

"2x whisky s vodou a čistú vodku poprosím".

"Hneď to bude", odvetila som a otočila som sa namiešať drink.

Tento muž bol mojím ďalším obľúbencom. Asi ako pri jedinom, som nemala pocit, keď som sa otočila, že sa mi díva na zadok. V jeho vôni bolo cítiť zvláštny pocit a pohodu a hlavne, partia ľudí, s ktorou tú chodieval patrila medzi tú lepšiu v lokále. Nikdy ich nebolo viac ako päť. Na druhej strane, len málokedy boli všetci piati spolu, nikdy si neobjednávali u čašníčky, hoci aj šla okolo, ale vždy niekto z ich stola zašiel k baru a objednal. Čo bolo zaujímavé, tento bol tu z nich najčastejšie, neviem či potreboval ventilovať po práci alebo len nerád chodil domov, neviem, nepoznala som ho až tak dobre. Zaplatil, venoval mi jeden milý pohľad a šiel ku svojmu stolu. Veľmi sympatický muž. Poháre, ktoré doniesla Shelly, som nechala len tak stáť a pobrala som sa ku svojmu záhadnému návštevníkovi, pretože som zachytila jeho pohľad, ktorý naznačoval, že dopíja.

"Áno? Donesiem ešte jeden?"

"Ďakujem Marí, bol by som rád. Rovno aj zaplatím, výdavok netreba."

"Veľmi rada by som poďakovala, ale tak stále neviem meno." Vedela som, alebo aspoň som mala pocit, že mi ho ani teraz nepovie, ale musela som to skúsiť.

"Marí, moje meno nie je podstatné, ak by som ti ho povedal, tak by som stratil mená a prívlastky, ktoré si mi dala." jemne sa usmial a mne nezostalo nič iné, len sa otočiť a ísť mu namiešať gin.

Mám rád túto barmanku, prirodzená a zdravo sebaistá zároveň, ktorá nerobí drahoty a nekňučí ak nie je niečo po jej. Neviem, prečo si ostatné ženy myslia, že je práve toto sexy. Stačí sa pozrieť na stôl v rohu, kde sedia tie tri ženy. Slečny, dobre oblečené a navoňané to nie je všetko, to nie je nič. Neviem prečo im nikdy nedôjde, že muži nepotrebujú načačkané ženy, len trochu, že nepotrebujú fantasticky oblečené ženy, len trochu fantasticky oblečené a pod. No nič, stále sa v duchu smejem, keď ich vidím ako tam hrajú ťažkú ligu, pritom nemajú ani na prvú triedu. Osobne nemám rad ľudí, ale sedieť doma každý večer je o hovne. Radšej niekde vyjsť, sadnúť si na drink a sledovať ľudí, ktorí sem chodia alebo len tak zisťovať, čo sa deje v meste. Nočné mesto je fantastické, teraz nemyslím na reklamy, kurvy na rohoch, chlapíkov, čo hrajú ťažkých majstrov sveta, mám na mysli veci, ktoré sa takto v noci dajú robiť a to je ich dosť. Marí už nesie drink, určite zase povie: "Nech sa páči, tvoj drink". zmyselne sa usmeje a poberie sa na svoje miesto.

"Nech sa páči, tvoj drink". Povedala Marí, zmyselne sa usmiala, zvrtla sa na päte a odišla. Nemohol som sa v duchu neusmiať a len tak medzi nami, má naozaj veľmi dobrý zadok.

V podstate neviem prečo som najčastejšie chodieval práve sem. Tento stôl pre dvoch som osobne neznášal, ale keď som tu došiel prvý krát, tak sa mi videl najvhodnejší. Určite to bolo lepšie ako sedieť niekde v boxe pre ôsmich. Najviac by mi prospelo, ak by tu nebola tá stolička oproti, lebo ja fakt, na nikoho nečakám. Toto však evokuje presný opak a púšťať sa do reči s cudzími, nikdy som nebol tomu veľký fanúšik, ok, prehodiť pár fráz, to nezabije nikoho, ale potom, nech sa každý poberie po svojom. A poberiem sa aj ja. Myslím, že hlavným dôvodom prečo som tu chodil, bolo, že som býval relatívne blízko odtiaľ, pár blokov, čo nebolo nič strašné a ak práve nelialo ako sprosté, tak sa to dalo bez ujmy prejsť, popritom som vyfajčil dve cigarety. Asi raz som chcel prestať, bolo to preto, lebo dlhú dobu som bol mimo mesta a nemohol som zohnať jediné cigarety, ktoré fajčím. Ale zistil som, že to nikam nevedie a fajčenie mám rád, neposkytuje mi to žiaden pôžitok, len to mám rád. Je to ako keď niekto pije kávu s cukrom alebo bez, ide o to ako to máš rád.

"Áno, mám to, Peter, konečne som ťa porazil" zakričal ktosi vzadu.

Počkal som asi 10 sekúnd, verte mi, nie je nič horšie ako sa otočiť hneď ako keď sa niečo stane, zbytočne si koledujete o problém, vlastne v tomto prípade by si koledovali o problém tí druhí. Bola to tradičná partia, ktorá v rozličnom zložení navštevovala tento podnik. Vnímal som ich celý čas, čo som tu chodieval. Boli piati, tipujem, že sem chodili po práci, súdiac podľa oblečenia, nikto nebol robotník, skôr to boli kancelárske krysy alebo novinári, ale osobne bolo mi to ukradnuté, kto čo robí. Ako jedni z mála mi v tomto podniku nevadili, správali sa slušne a v rámci normy, iba sem-tam občasný výbuch emócii ako teraz. Naozaj neviem pochopiť, čo je na tom tak úžasné, ak niekto vyhrá v biliarde.

Pomaly sa blížila polnoc, čas kedy som potreboval odísť. Mal som dohodnuté stretnutie s jediným človekom, ktorému dôverujem v tomto meste. Mimochodom, tiež rad hrával biliard, tak dúfam, že ho to práve dnes v noci nenapadne. Zapálil som si cigaretu, obliekol si svoj kabát, ktorý mám tak rád, cigarety hodil do náprsného vrecka a pobral sa von, bez jediného pohľadu smerom k baru. Viem, že Marí by ma rada pozdravila, ale ja som o to, naozaj, nestál. Nepotrebujem sa lúčiť ak odchádzam. Noc bola príjemná a bezveterná, na chvíľku mi bolo ľúto, že idem peši len pár ulíc, cestou by som si dal aspoň ešte jednu cigaretu, ale bolo mi jasné, že viac ako túto nestíham.

Prístupov 4638

Kvalita článku

hlasov 0

PRÍSPEVKY

SLEDUJETE

Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.

Prihláste sa, alebo použite facebook login