Ďalší deň uprostred prázdna. V takéto dni má človek pocit, že sa celý čas zasekol niekde medzi 18. a 19 januárom, alebo ešte stále zostal na kalendári visieť júl, ktorí sa drží skoro úplne odtrhnutý a odstrihnutý zo života trhacieho kalendára, a pritom každý naokolo chodí do školy. Dni, ktoré prídu ako sen, zliate do jednej kopy, ale sú až priveľmi reálne. Jediný rozdiel medzi snom a touto realitou je ten, že za pekným snom je vám ľúto, kým za takto odfláknutým dňom len ťažko budete roniť slzy.

 Možno si pomyslíte, že som mrhal časom, ale ja som ten pocit nemal. Díval som sa na okno a striedavo som do neho fúkal dych z úst a sledoval ako mráz maľuje na okne. Činnosť, ktorú som nenávidel pri umeleckých opisoch Podjavorinskej, ale tie boli odo mňa natoľko vzdialená, ako autorka od povrchu zemského. Aj tak nebolo čo robiť. Zimné prázdniny mi pripomínali prázdnotu nočnej zamračenej oblohy a využiť čas inak, ako ho zabiť, som nevedel. Aspoň na chvíľu som bol vrahom. A nie len ja. Môj sused bol vrahom, môj brat bol vrahom, môj nalepší kamarát bol dokonca masovým vrahom. S chladnokrvnou istotou sme vraždili čas a pritom si umývali ruky v hlbke perín a vyťahaných pyžám. Vlieklo sa to s nami deň za dňom.  Celé dni sme vypĺňali prípravou na vraždu. Vraždili sme chladnokrvne, po množstve repét to bola pre nás rutina. S pokerovou tvárou sme sa prebúdzali každý deň, rovnako sme každý deň odhodili pyžamo pod stôl, aby ho nebolo vidieť a šli sme sa poobzerať po mieste činu.

Dnešok nemal byť ničim iný, mal to byť rovnako chladný, rovnako sivý deň, mal som byť rovnako oblečený a rovnako uzimený. Ani snehová guľa, ktorá mi vletela do okna nemala inú veľkosť ako včera, alebo minulý týždeň. Masový vrah zaklopal na moje okno a ja som sa pobral v ústrety ďalšej vražde. Rozhodli sme sa zmeniť miesto. Všade inde nás totiž poznali. Ja som bol známi svojou červenou čiapkou, ktorú som dostal po otcovi, masový vrah po mojom boku bol známi čiernymi nohavicami a dierou na ľavom kolene. Poznali nás už a mohlo sa stať, že naša práca by bola zmarená. Možno sa pýtate, prečo sme to vlastne robili? Masoví vrahovia robia veci, bez dôvodu, bez príčiny, bez ďalšieho scénara, ide len o chvíľu, o momentálny moment. My sme sa riadili podobných duchom. Len táto chvíľa a možno príde rovnaký zajtrajšok.

Pobrali sme sa k potoku. Môj brat, dnes nešiel vraždiť, so susedom si dali pauzu. Aj tak jediní profesionáli sme boli my. My sme boli masoví vrahovia, my sme vraždili s detskou tvárou a bez úsmevu.  

Došli sme na miesto činu, dnes to malo byť pri potoku. Pozrel som sa na potok, bol rovnako zlomení, ako ľudia, ktorí včera stratili najbližšiu rodinu. Prepadal sa do seba a jeho celistvosť sa strácala kdesi ďaleko. Presne ako zlomení ľudia, uzavrú sa do seba a všetko spláchnu fľašou. Hodil som snehovú guľu do vody a sledoval ako ju unáša mierny prúd. Chvíľu som v tom pokračoval. Medzitým môj partner lámal konáre zmrznutých stromov, zoznamovali sme sa s okolím, nechceli sme nič nechať na náhodu. Kútikom oka som sledoval okolie, snažil som sa nájsť nejaký motív. Ak máte motív, nie ste maniak, ste obyčajný vrah, možno pomstiteľ, ale nie maniak. Našťastie žiaden motív nikde nebol.

Obaja sme sa postavili na kraj a lámali sme ľad. Súčastne sme dupli nohou a sledovali ako sa zlomený ľad poberá kdesi doneznáma. Všetci sme vedeli kde skončí, ale nevedeli sme ako, preto to bolo neznáme. V tom sa to však stalo. Nie, nepadli sme do vody, boli sme až priveľmi dobrí. Ani pes nevybehol spoza meándru a nezačal nás naháňať. Bolo to niečo iné, niečo nepochopiteľné, ale bolo to tak. Sused spolu s bratom sa viezli na obrovskej ľadovej kryhe a hrubými konármi ju kormidlovali ako plť na Dunajci. Tam som síce nikdy nebol, ale toto muselo byť lepšie ako jazda na Dunajci. Prirazili k nám a pozvali nás na palubu. Hneď sme naskočili a vydali sa na plavbu dole potokom. Bolo to absurdné a fantastické zároveň.

 

Myslím, že už nikoho nezaujíma, že aj tak sme z našej kryhy museli vyskakovať, lebo sme sa potápali, alebo, že domov sme došli premočení. Tentokrát sa to obyšlo bez výprasku a bez vrážd.

 

Prístupov 2884

Kvalita článku