Stále si moja najobľúbenejšia žena,
v meste aj mimo mesta.
Stále mám na teba rovnakú slabosť.
Ak sa však stretneme,
tak na mne neuvidíš, že bez teba som slaboch.
Dáma s božským úsmevom a zvodným telom,
posledným bozkom,
sa so mnou rozlúčila vrelo.
A hoci bol posledný, bol ten najkrajší,
žiaden iný už nebude posledný.
Nikdy sa nezmením, nemám prečo.
Dúfam, že ty sa nezmeníš, v hlúpe dievča.
Dokonalosť je nudná a čas ten istý,
buď ho máš dostatok, alebo ničím nie si istý.
Stačí, že aspoň v niečom máš prsty.
Ak kúpim veľký diamantový prsteň, zmením niečo?
Ak ho kúpim, bude dôvod ti ho dať?
A čo ak prídem na rýchlom aute, tvojej obľúbenej farby
a moja postava bude mať len vyšportované tvary?
Budeš veriť, e som to ja? Tvoja prvá láska?
Stále si moja najobľúbenejšia žena, aj keď už nie sme spolu.
Myslím na teba rovnako, ako keď som mal v tvojom živote hlavnú rolu.
Ešte viac ma mrzia narážky na teba, od hlupákov, ako kedysi.
Napísal by som im niečo veľmi štipľavé,
no verím, že to vážne s nimi nemyslíš