Pýtaš sa ma, či chcem s tebou chodiť.

Hmm...

Dnes nie, ani zajtra, možno včera.

Otáčaš sa ku mne chrbtom

a perinou si prikrývaš nahé ramená.

 

Pýtaš sa ma, či si to ešte zopakujeme,

ja šípim v tvojej otázke háčik

a vravím áno.

Otáčaš sa ku mne a pýtaš sa ma kedy,

vravím, neviem, nechám rozhodnúť čas.

 

Odchádzam od teba a cítim sa fajn,

cítim sa fajn len do večera.

Nie, nemyslím na teba,

zaspávam opäť sám v izbe a zisťujem,

 že ešte stále nie som vyliečený.

 

Na ďalší deň ráno rozmýšľam,

či som ti naozaj nemal povedať áno.

Vstávam z postele a chmúrne myšlienky sú preč.

Nechám si ešte chvíľu čas

na rozmyslenie a pre seba.

Prístupov 1338

Kvalita článku