Sedím s ceruzkou v ruke,

podopieram si hlavu

a v druhej ruke mám papier.

 

Zastavujú sa pri mne cudzí ľudia

a pýtajú sa, či nakreslím

ich portrét.

 

Vravím im: "Ja neviem kresliť."

A oni odchádzajú preč.

Ja ďalem sedím, podopieram si

rukou hlavu a sledujem.

 

Sledujem ženy chudé, ženy tučné,

ženy krásne a ženy nádherné.

Avšak stále čakám, že dokážem

napísať nesmrteľnú báseň,

báseň po ktorej mi aj moji neprajníci

zavolajú a povedia mi:

"Si kurva dobrý. "

Prístupov 1573

Kvalita článku