Krátkonohá blondína s dobrým zadkom,
berúca po 3 schodoch naraz,
smerom hore,
ma vie potešiť viac akko sused,
čo vyhral v športke,
ako spálená dvacka po nezmyselnej stávke
ako šéfovo auto v priekope.
S tou poslednou vecou by som si
nebol až taký ist, lebo tých schodov
je len deväť a blondína
ich zvládne na tri kroky a jej
gaťky je vidieť až na
poslednom schode,
ale šéfovo auto a hrejivý pocit
zostáva dlho vo vás.
Neskôr krátkonohá blondína schádza dole,
berúc dva schody naraz.
V tom si uvedomím, že cesta hore
je lepšia ako cesta dole.
a mám pocit, že to platí
vo všetkom, teda,
okrem jazdy z kopca.
Malichernosť na márnosť,
márnosť nad ničotu
a blondína idúca troma schodmi nahor.
Čo viac môžem chcieť
od daždivého poobedia ?