Pamätám si dni plné rozhodnutí,
nie je to tak dávno,
čo som mal dve ženy
a nevedel som, ktorá je tá pravá,
nechcel som sa rozhodnúť zle.
Pamätám si ako som písal na papier
ich klady, zápory a rátal body,
chcel som to najlepšie pre seba.
Časom prišla tretia, lepšia ako
obe predtým a ja myslím ako obe dokopy.
Tak prišla štvrtá, piata, šiesta, siedma...
vždy lepšia ako tá pred ňou.
Ženy sa menili, ja som bol ten istý,
nezmenili ma ani ony,
ani kríza,
ani prázdna peňaženka,
ba ani plná to nedokázala.
Dobre si pamätám,
mal som pochybnosti, či som spravi správne,
či to bolo dobré,
že Ju som nechal ísť
a ďalšej som dovolil prísť.
Teraz viem, že vždy je to v poriadku.
Ja zostávam ten istý,
len okolnosti sa menia.
Raz som na ostrovoch
a raz
je ostrov mnou.
Je ťažké si priznať, že to
čo je teraz, je lepšie ako to,
čo som niekedy mal.
Nemá zmysel spomínať na dni,
keď som bol kráľ.
Viem, že prídu dni,
keď budem esom.