Buchot okennej tabule,

Všetko uprostred dňa.

Motorka letiaca 200km/h,

vetroň, padnutý uprostred lesa,

ty a niečo, niekde,

avšak, pre mňa ďaleko.

 

Zabíjam čas státim v rade,

predavač na nás kričí:

"Lístky sa vypredali."

Zostávam tam stáť ďalej,

vravíš mi, že márnim čas

viem, ale vďaka tomu

pociťujem zmyselnosť.

 

Tvoje gestá sú mi blízke,

krivky tvojho tela sú mi blízke,

tvoj úsmev mi je bližší,

ako hocičo iné na svete,

tvoja reč, je ako bola moja,

avšak, tvoja myseľ je pre mňa

stratenou v hmle.

 

Nechaj ma viesť,

ukážem ti, kde je sever.

Ver mi,

som ako Bellagio,

so mnou sa nedá prehrať.

Prístupov 1650

Kvalita článku