Noc bola mladá
a moje bozky pravdivé,
keď zľahka si mi pošepkala
to, čo žiadna iná nie.
Miestnosť a čas,
pohľad do tvojich očí,
to všetko mi stačilo len raz
a vedeli sme, ako to skončí.
Zo závesov tieňohra,
uprostred perverzného šera,
Mesiac kradmo zazerá,
cez štrbiny krepového tieňa.
Pod vplyvom tlmeného svetla,
chytení v moci chvíle,
tam kde sme začali,
určite neskončíme.
Či si pripravené, alebo nie,
teraz nie je čas sa pýtať,
taxík už čaká na ceste
je načase sa pridať.
Vidíš len zlomené srdcia
a stále si myslíš, že to nie je fér
mne stačí ilúzia a tebe fikcia,
že môže to začať a skončiť tento večer.