Poznáte to, alebo možno nie. Záleží na tom, že ako ste na tom. V každom prípade ide o to. V hlave sa vám varí kvalitný guláš a v žalúdku prázdno. Otvárate peňaženku, že koľko peňazí by ste boli ochotní obetovať, aby sa pozície gulášu vymenili, ale v peňaženke tiež nič nie je. Na druhej strane, mať v hlave prázdno je horšie ako mať guláš. Mať v hlave prázdno je byť celý prázdny. Byť zraniteľný voči vonkajším vplyvom. Byť nastavený na to, že hociaký čurák vás môže ovplyvniť a zaplniť to prázdno. Duplom, ak v žalúdku je guláš a vám sa z neho robí špatne. Ale späť k téme.

Dlhé dni vyplnené potením sa a následným zmývaním potu v sprche. Rozmýšľaním o veciach, ktoré, vlastne, ani nemali nejaký hlbší zmysel, ale v tej chvíli to bolo lepšie ako odháňať komáre sadajúce na stenu plnej izby. Izby plnej vecí, nápadov, možností a ľudí. Ľudí, síce, len dvoch, ale to stačí na plnosť. Milión možností, ale aj tak stále tomu niečo chýba. Naháňať pocit, ktorý je rovnako abstraktný ako láska. Naháňať ženu, ktorá je míle vzdialená. Byť so ženou, ktorá je tu a na druhej strane Európy zároveň. Spávať s ňou a nevedieť, či dnes to bolo naposledy, alebo nie. Či vôbec má všetko nejaký vyšší zmysel, alebo je to len chvíľkové uspokojenie potreby komfortu.

Guru a Gang Starr pustený v pozadí a v popredí udalosti ostatných dní. Toaletný papier hodený v stredne chodby, rozrolovaný vo svojej plnej dĺžke, chlad z chladničky a teplo zo stien a podlahy. Telefón, ktorý zvoní, ale namiesto „haló“ tíšim zvuk a nechávam ho zvoniť ďalej. Pohľad z balkóna na ten klasický výhľad z izby a útek vo vánku práve vejúceho vetra. A zase myšlienka na ženu, teraz na úplne inú. A o chvíľu návrat k tým istým ženám. K jednej, ktorá už nie je. K druhej, ktorá nikdy nebola. K tretej, ktorá je a vlastne ani nebude.  Zvoní mi telefón. Ležím na svojej posteli a počúvam presných 90 bpm a text ostrejší ako britva. Dvíham telefón. Na druhej strane sa ozve:
“Ahoj, čo robíš ?“

„Nič, mám sa fajn“ odpovedám a kývam si hlavou rovnako do rytmu, ako predtým.

„Ale ja som sa pýtala, že čo robíš, nie ako sa máš.“

„To je jedno, stále sa mám fajn. Ležím na posteli a pozerám na jazvy na svojich dlaniach.“

„Čo je to divnú zábavu ?“ Na jej hlase je počuť sklamanie z toho, že ma vyrušila v nepríhodnú chvíľu a ľutuje telefonát.

„Ku každej jazve sa viaže nejaký príbeh, nejaká udalosť a pri pohľade na ne to je ako pri pohľade na fotku, ale lepšie.“

„Je to nejaké divné, čo je to dnes s tebou?“

„Nič, je mi fajn.“

„Aha, ako chceš, čau.“

Je ešte 5 sekúnd ticho, čaká kým sa odzdravím, ale ja už mám dávno telefón položený vedľa seba a počúvam tóny hudby. Je príšerne teplo a mne je celkom fajn aj v tomto teple. Je pravda, že v takomto teple nedokážem nič iné ako zabíjať komáre a ležať, ale aj tak je to fajn. Je to stále iné, ako sa len nudiť. Je mi fajn a to je viac ako sa nudiť. Viem, že aj keď nerobím nič pre spasenie sveta alebo seba, tak robím viac, ako polovica ľudí, ktorých poznám. A byť lepším ako polovica je väčšinou fajn.

Nebudem vám vravieť o príbehoch, ktoré sa viažu k jednotlivým jazvám. Radšej si pustím hudbu ešte silnejšie a budem hybernovať s otvorenými očami.

Prístupov 1215

Kvalita článku