Vstávam  z postele a obúvam si šľapky. Ty ešte spíš. Došla si včera, zaklopala si a ja som ti otvoril. Povedala si, že aj dnes tu budeš spať. Nemohol som namietať. Nechcel som namietať. Ten večer som stál opretý na balkóne svojej izby, sledoval mesto a počúval hudbu. Ten večer bol fajn, bol príjemný, bol bez ženy. Avšak, ty si zaklopala a ja som ti otvoril. Vrátil som sa na balkón a cítil som, že večer nestratil nič na svojej príjemnosti. Naopak, mal som pocit, že je krajší. Hudba bola stále rovnako príjemná a pohár stále rovnako príjemne plný. Rozprávali sme sa o hocičom. O niečom povrchne, o niečom sme sa hádali, lebo obaja sme mali pravdu. Nahlas sme sa smiali a rovnako hrozivo kliali. Nevadili nám otvorené okná, dvere a tenké steny. Žlté neóny pouličných lámp nám kývali a stromy z parku pod oknom nám stáli majestátne v pozore. Dnes mi vietor nefúkal priamo do tváre. Dnes príjemne povieval. A ja som nerušene hltal všetko to, čo si mi vravela a ty si sa príjemne a zaujato usmievala, keď som niečo vravel. A takto sme mohli stáť aj celú Polárnu noc a bolo by nám to po vôli.

Navrhla si, že je čas ísť spať. Ľahli sme si príjemne obnažení, ale nie nahí. Nechali sme priestor času a čas sme nechali plynúť v priestore. Splynuli sme vášnivo v objatí a ráno, ráno bolo krásne. Tak krásne ako iné ráno kedysi.

Vstal som z postele a obul si šľapky. Ty ešte stále spíš. Prešiel som na druhú stranu izby a zapol hudbu. Nechcel som ťa budiť, chcel som len zapnúť hudbu. Pozrel som sa na teba a ty si sa na mňa usmiala. Bol som rád, že nespíš, Úsmevom  si kývla na mňa nech sa vrátim k tebe. Objali sme sa a ja som skutočne uveril, že ma miluješ. Chemická revolúcia v mojej izbe. Nájdená stratená archa. Láska skutočne existuje. Nie je to len útecha slabochov. Je vážne tu. V to ráno som ju znova objavil a ty si mi dala dôvod opäť veriť ženám. Môžme začať novú epochu. Dobu chemickej revolúcie.

Prístupov 1697

Kvalita článku