blogy logo
login PRIHLÁS SA
BLOG mokuba
ČLÁNKY
DISKUSIE
2
SLEDUJETE BLOG
Vitajte na mojom blogu
Mokuba



Básne a urážky 2/3
pridal Mokuba 18.9. 2011 o 13:39

Druhá tretina tohto čítania je plná silných veršov. Pri každej básni, ktorá ma niečo spoločné so smrťou sa ozvú hlasité nadávky. Väčšinu z nich Bukowski ignoruje. Je to hlavne preto, lebo práve teraz vrcholí jeho alkoholové opojenie. Báseň Štýl a Posledné dni mladého samovraha len odmrmle. Publiku to nevadí a na každú reaguje odlišne. Kým Štýl publikum silne zaujme a počas čítania je prekrikovaný súhlasnými pokrikmi, Posledné dni mladého samovraha rozosmejú všetkých prítomných, aj napriek tomu, že tesne po prečítaní názvu sa odohrá vtipná scénka.




Smrť idiota

 

rozprával sa s myšami a vrabcami

a jeho vlasy boli sivé, aj keď mal len 16 rokov.

jeho otec ho bil každý deň a jeho matka

zapaľovala sviečku v kostole.

jeho babka prišla, keď chlapec spal

a snažila sa z neho vyhnať diabla,

zatiaľ čo jeho matka plakala nad

bibliou.

 

nevyzeral, že by ho zaujímal dievčatá

nevyzeral, že by ho zaujímali chlapčenské hry

nevyzeralo to, že by ho vôbec niečo zaujímalo,

skôr mu to pripadalo nudné.

 

mal veľmi veľké a škaredé ústa a zuby

mu vytŕčali von

a jeho oči boli malé a vpadnuté

jeho ramená boli prehnuté a sám sa

hŕbil ako starý chlap.

 

žil v našej štvrti.

rozprávali sme sa o ňom, keď už nebolo o čom.

zriedka opustil dom. chceli sme ho strieskať

ale jeho otec,

ktorý bol obrovský a krutý,

ho trieskal

za nás.

 

jedného dňa tento chlapec zomrel. V sedemnástich to bol

ešte stále chlapec. smrť v malej štvrti je vždy

vnímana silno a potom zabudnutá po troch-štyroch

dňoch.

 

ale smrť tohto chlapca v nás zostala dlho.

rozprávali sme sa o ňom, našimi

hlasmi, ktoré mutovali

o šiestej večer. tesne pred súmrakom

tesne pred večerou.

 

a kedykoľvek, keď idem cez túto štvrť,

desiatky rokov neskôr,

stále si spomeniem na jeho smrť

pritom všetky ostatné smrte

a všetky udalosti, ktoré sa tam udiali

som už dávno zabudol.

 


Po dočítaní tejto básne nejaká žena vybehne priamo za Bukowskim. Ten sa jej opýta, či ju pozná, či s ním už spala a ak nie, či nechce. Presviedča ju, že by určite mala, pretože už začal aj posilovať. Sám sa zabaví na svojej osobe, požiada barmana o dve pivá a začne čítať ďalšiu báseň.

 

 

 

Štýl

 

štýl je odpoveďou na všetko

spôsob akým si osviežiť nudný alebo nebezpečný deň.

robiť nudné veci zo štýlom, je určite lepšie ako robiť nebezpečné veci bez neho.

avšak robiť nebezpečné veci so štýlom, je niečo, čomu hovorím umenie.

 

býčie zápasy môžu byť umením

box môže byť umením

milovanie môže byť umením

otváranie konzervy so sardinkami môže byť umením

 

nie každý má štýl

nie každý si vie udržať štýl

videl som viac psov so štýlom ako ľudí

aj keď nie veľa psov má štýl,

mačky ho majú nadbytok.

 

keď Hemingway vymaľoval stenu svojim mozgom, to bol štýl

niekedy sa stane, že samotní ľudia ti dajú štýl

Johanka z Arku mala štýl

John Baptist

Ježiš

Sokrates

García Lorca.

vo väzení som stretol mnoho ľudí so štýlom.

vlastne vo väzení som stretol viac ľudí so štýlom ako mimo väzenia

 

štýl je spôsob akým môžeš niečo spraviť, ako spraviť niečo inak.

šesť volaviek stojacich v tichosti vo vode, alebo ty, kráčajúci

z kúpeľne bez toho, aby si ma videl.

 

 

 

 V publiku určite nesedeli tí najlepší kritici doby. Určite tam neboli žiadny hollywoodsky herci, či celebrity. Pri čítaní viet o väzení Bukowského prekrikujú prítomní, že má pravdu, a že je to tak. Na konci sa ozve mohutný potlesk. Táto báseň je až neuveriteľne pravdivá a Bukowski ňou zachytil všetko. Ja ju vnímam ako jeho najlepšiu báseň, ktorá nie je o žene.

 

 

 

Najväčší lúzer na svete

 

predával v predu noviny:

„prečítajte si o víťazoch ! Zbohatnite za 5 centov!“

a okolo tretieho alebo štvrtého dostihu

ste ho mohli vidieť ako sa rúti na svojej spráchnivetej doske

na kolieskach.

odrážal sa rukami,

namiesto nôh mal krátke pahýle

kolieska ma veľmi zodrané,

mohli ste vidieť úplne do vnútra,

ako sa tam všetko melie,

vidieť všetky tie iskry.

jazdil veľmi rýchlo, v ústach mal vždy

ručne ubalenú cigaretu,

mohli ste počuť ako sa blíži.

„kriste, čo to bolo ?“ pýtali sa nováčikovia.

 

bol to ten najväčší lúzer na svete

ale nikdy sa nevzdal

došiel k prepážke s 2 dolármi a reval na celú miestnosť

„JE TO ŠTVORKA, VY BLBCI ! AKO CHCE NIEKTO

PORAZIŤ ŠTVORKU ?“

a na tabuli stálo: štvorka, kurz

60:1

nikdy som nepočul, že by uhádol víťaza.

 

vraj spával v kríkoch. myslím, že aj tam

zomrel už nie je

medzi živými.

jedna veľká tlstá kurva

sa ho stále dotýky a pre šťastie

a smiala sa.

 

nikto nemal šťastie, s kurvou už je

tiež amen.

 

myslím, že nikomu nič nevychádza, sme blbci,

samozrejme –

vypľuvnete dušu plus 15% podiel,

ale ako vysvetlíte rojkovi,

že je 15% podiel zo sna ?

iba sa zasmeje a opýta sa,

to je všetko ?

 

chýbajú mi tie iskry

 

 

Po tejto básni z prostredia dostihov sa hneď rozhodne čítať ďalšiu. Po prečítaní názvu: Posledné dni mladého samovraha sa odohrá táto udalosť:

Bukowski: Posledné dni mladého samovraha

Divák: Choď dopiči, kámo !

Bukowski: Ešte nejaké komentáre ? Ok, Posledné dni mladého samovraha

 

 

Posledné dni mladého samovraha

 

už sa vidím

po všetkých tých samovražedných dňoch a nociach

ako ma vyvážajú z jedného z tých sterilných domov

pre dôchodcov

(samozrejme, iba pokiaľ budem slávny a budem mať to šťastie)

duševne zaostalá a znudená ošetrovateľka

sedím si vzpriamene na vozíku

skoro slepý, oči sa mi pretáčajú do temnej časti lebky

kde hľadajú

milosrdnú smrť...

 

„no nie je dnes nádherný deň, pán Bukowski ?“

„uhm, uhm, to je“

 

deti chodia okolo a ja ani neexistujem

a krásne ženy chodia okolo

s veľkými žhavými bokmi

a tepľučkými riťkami a tesnými rajcovnými krivkami

túžia byť milované

a ja ani

neexistujem

 

„po troch dňoch sa nám ukázalo slniečko, pán Bukowski“

„uhm, uhm, uhm“

 

sedím si vzpriamene na vozíku

bledší ako tento list papiera,

bez krvi

bez mozgu, riziko je preč, ja Bukowski som

preč

 

„no nie je dnes nádherne, pán Bukowski ?“

„uhm, uhm, to je“ štím si do pyžama, kaša mi

tečie z úst

 

okolo bežia dvaja školáci

„hej, videl si toho starca?“

„je mi z neho totálne nanič“

 

po všetkých tých hrozbách, ktoré som mal,

že to spravím

niekto iný nájde odvahu a spácha

za mňa samovraždu

 

ošetrovateľka zastavuje vozík a trhá ružu z neďalekého kríka,

vkladá mi ju do ruky

 

ani neviem čo to je,

ale je mi tak platá ako

môj penis



Posledná časť tohto čítania bude nasledovať. Aj napriek tomu, že som prišiel o audiozáznam, budem sa snažiť uverejniť tretiu časť do piatku



Prístupov 9082
Kvalita článku
(100%) hlasov 6

PRÍSPEVKY
SLEDOVAŤ
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Prihláste sa, alebo použite facebook login facebook login
ĎALŠIE ČLÁNKY V BLOGU
Dobré vtipy a zlé básne
[ 24.9.2021] (príspevkov 0)
Odkvitnutý kvet
[ 24.9.2021] (príspevkov 0)
Odysseus a Argonauti
[ 2.8.2021] (príspevkov 0)
Bazén
[ 12.7.2021] (príspevkov 0)
Nadránom na pohovke
[ 14.6.2021] (príspevkov 0)
Obrazy
[ 14.1.2016] (príspevkov 0)
Osem poschodí v úzkom výťahu
[ 21.9.2015] (príspevkov 0)
Jedna Brejvíkovska
[ 12.2.2015] (príspevkov 4)
Motivačné posty na fejsbučiku nestoja za...
[ 30.11.2014] (príspevkov 2)
Nechoďte behávať, bolia z toho kolená
[ 10.10.2014] (príspevkov 3)