So záverečnou časťou som si dal načas. Jednak mi do toho prišli iné povinnosti a jednak mi odišiel disk, kde som mal túto nahrávku. Inými slovami, dnes to bude bez pokecu medzi jednotlivými básňami.
Niektoré básne sú silné, iné sú zase ešte silnejšie , ale v úplne opačnom zmysle. Verím, že každý si nájde tú svoju, že každý si pri nejakom verši zanadáva.
Užite si poslednú časť tohto čítania z Los Angeles. Charles Bukowski sa nikdy na nič nehral. Ani jeho básne sa nikdy na nič nehrali. Odkaz je krásny a použiteľný aj v tejto dobe.
Šnúrka do topánok
žena,
zodraná pneumatika,
choroba,
túžba: strach priamo pred tebou,
strach, ktorý ťa zamrazí,
môžeš ich študovať
ako figúrky na
šachovnici.
žiadne veľké veci nedostanú
človeka do blázinca.
je pripravený na smrť, alebo
vraždu, incest, lúpež, oheň,
záplavy...do bláznica ho
dostanú malé tragédie, ktoré
sa budú donekonečna
opakovať.
nebude to smrť jeho lásky,
ale roztrhnutá šnúrka na
topánke
v tú najhoršiu možnú chvíľu
strach zo života
je tým rojom triviality,
ktorý dokáže zabiť istejšie
ako rakovina
a okrem toho tu stále budú
účty a poplatky
neplatný vodičský preukaz
alebo nástup do práce
alebo vyhadzov z nej.
pokuty za rýchlosť
šváb alebo mucha
zlomený háčik na vešiaku
žiaden plyn
alebo priveľa plynu
upchané umývadlo, opitý majiteľ
prezident, ktorý sa nestará o krajinu a vláda
ktorá je jebnutá.
pokazený vypínač, matrac ako
zo železa
$ 105 za opravu auta a výmenu
oleja (v roku 1974)
zvýšený telefónny účet a trh,
ktorý klesá ku dnu
pokazené splachovanie na záchode
vyhorená žiarovka na svetle v
hale, vo vchode, nad dverami
je tu tma ako v pekle
akurát, že je to tu
dvakrát také drahé.
a stále tu budú kraby a zarastajúce
nechty
a ľudia, ktorí ťa uisťujú,
že sú tvoji priatelia
toto bude vždy a bude
to ešte horšie.
deravá vodovodná batéria
Ježiš a Vianoce,
splesnivená saláma,
9 dňový dážď
50c za avokádo
nedopečená fašírka
alebo skús sa vžiť
do čašníčky, ktorá sa háda
o smenu v Norms
alebo do najprázdnejšej misky
alebo do umývačky áut, alebo do
žobráka, čo vyjedá popolnice,
zlodeja dámskych kabeliek,
ktorý za sebou necháva
80 ročné ženy so
zlomenou rukou
zrazu:
dve červené svetlá v tvojom
spätnom zrkadle
krv na tvojich trenkách
bolesť zubov a 979 $ za nový mostík
alebo $ 300 za zlatý zub
a čína a rusko a amerika
a dlhé vlasy a krátke vlasy a žiadne
vlasy, alebo brada a žiadna brada
tváre a bez tváre
množstvo spiniek,
ale žiadna nádoba na ich odloženie
okrem tej, do ktorej štíš.
vďaka jednej roztrhnutej šnúrke zo sto
roztrhnutých šnúrok
muž
žena
vec
skončí v blázinci
preto si dávaj
pozor
keď sa predkloníš
Žhavá
bola žhavá, bola tak žhavá,
že som nemohol dopustiť, aby ju mal niekto iný.
musel som byť načas doma,
ak by som nebol, vykašľala by sa na mňa
a ja by som ju nemal,
zošalel by som....
bolo to detinské a hlúpe, ja viem,
ale bol som v tom až po uši.
doručil som všetkú poštu
a potom ma Henderson pridelil na nočný roznos
na starom vojenskom nákladiaku
stále som myslel na svoju žhavú Miriam
vyskakoval som z auta, naskakoval naň
dával poštu do schránok a myslel na ňu.
Motor sa začínal prehrievať
ručička ukazovala, že je maximálne nažhavený
nažhavený ako moja Miriam.
skáčem hore-dole
ešte 3 dodávky a potom späť na stanicu
budem pri svojom aute
na ceste domov za Miriam
tá ma čaká na mojom modrom gauči
pije whiskey s ľadom
nohy ma preložené cez koleno
a kýve svojími členkami
ešte dve zastávky
nákladiak sa pokazil na semafóre
kašľal a dymyl ako peklo
potom zhasol a už nenaskočil
vyskočil som vonku
musím byť doma do ôsmej,
to je deadline
doručujem poslednú dodávku a som pol bolku od stanice
vraciam sa k nákladiaku, aby som ho zamkol
neštartuje. bežím na stanicu
odhadzujem kľúče a odpisujem sa
pre dnešok
„tvoj posraný nakladiak je na križovatke!“
kričím
Pico a Western....
...bežím k dverám a otváram ich
jej drink je tam a pri ňom lístok
bastard:
čakala som do 8:05
už ma nemiluješ !
ty bastard
niekto ma bude milovať!
čakala som na teba celý deň
Miriam
nalial som si a nechal som vodu natekať do vane
v meste bolo 5000 barov
zvládnem pozrieť tak 25
jej fialový medvedík držal odkaz
naklonený smerom k pohovke
nalial som sebe a medvedíkovi
a skočil do teplej (nažhavenej ako Miriam) vody
Zemetrasenie
Američania nevedia čo je tragédia –
malé zemetrasenie o sile 6,5 ich dokáže rozdrviť
ako opice –
kus rozbitého porcelánu,
stroskotá misia Armády spásy
každé ráno o šiestej
sedia v autách
všetci niekam jazdia,
kam asi idú ?
do ich otrepaných životov vstúpilo
trochu vzrušenia
cudzinec stojí vedľa cudzinca
hovoria nejakou hatlaninou strachu
úzkostlivého strachu
úzkostlivého smiechu
moje dieťa, moje kvetináče, môj strop
moj bankový účet !
toto všetko je len také
pošteklenie,
ale oni ho nevedia zvládnuť
čo keby ich mestá boli bombardované
ako boli bombardované iné mestá,
nie atómovou pumou,
ale obyčajnými leteckými bombami,
deň za dňom,
tak ako sa to dialo
v iných mestách na svete ?
Keby sa dnes na vás pozeral svet
tak jeho smiech zrazí slnko na kolená
dokonca aj kvetiny by vyskákali zo zeme
ako buldoci
a zahnali by vás tam, kam patríte
netuším kde to je,
je mi to fuk, kde to bude,
pokiaľ to bude
dostatočne ďaleko.
Krysa
Keď som mal 16 a pol roka, tak jedinou ranou
som poslal svojho otca k zemi,
toho krutého nafúkaného hajzla, ktorému páchlo z úst.
nejakú dobu som nechodil domov, iba z času na čas,
aby som vyžobral dolár
od svojej drahej mamky.
stalo sa to v roku 1937 v Los Angeles a ja som to považoval
za kurevskú gule
ušiel som k jednému staršiemu chalanovi
pri nich to bolo stále o tom istom,
väčšinou boli na šikmej ploche
vykrádali benzínky, ktoré nemali žiadne peniaze
a niekoľko z nás, tých šťastnejších,
pracovalo ako poslíčkovia
pre Western Union.
spali sme v podnájmoch, ktoré sme nemali prenajaté
a pili sme víno
za stiahnutými roletami.
boli sme potichu
a následne na to sme prebudili celý dom našou bitkou
rozbíjali sme zrkadlá, stoličky a lampy
bežali dole schodiskom,
vždy tesne pred príchodom polície
niektorí z nás boli budúcimi vojakmi,
pobiehali sme prádznymi hladnými uličkami
Los Angeles
a všetci sme sa schádzali
u Petra doma
v malom prašivom priestore
pod schodiskom
boli sme namačkaní
bez žien
bez cigariet
bez alkoholu
a zatiaľ si boháči ohmatávali
všetko to mäso, čo sa im ponúkalo
a tie mladé dievčatá ich nechávali,
tie isté dievčatá, ktoré pľúvali na naše tiene,
keď sme šli okolo.
ale bola to pekná
Viedeň (znamená to, že to malo úroveň a štýl, pozn.)
3 z nás, čo sme boli pod schodiskom
padli v druhej svetovej vojne
ďalší je teraz riaditeľom továrne na matrace
ja? mne je 30
mesto je 4 až 5 krát väčšie ako bolo,
ale stále rovnako skazené
a ženy stále pľujú na môj tieň
schyľuje sa k ďalšej vojne z nejakého
dôvodu a ja iba sotva môžem zohnať prácu
z toho istého dôvodu ako predtým:
nič neviem
nič nedokážem
sex ? na okno mi po polnoci klopú iba staré ženy
nemôžu spať, vidia, že sa svieti, tak sú
zvedavé
staré ženy, ich manželia ich už nechcú,
deti odišli a keď mi ukážu kúsok peknej nohy
(a nohy sú to posledné)
pôjdem s nimi
do postele.
takže staré ženy mi dávajú lásku a ja fajčím ich cigarety
zatiaľ čo ony
nahlas rozprávajú a rozprávajú
a potom zase si ľahneme do postele
a ja im dám lásku a ony
sa opäť cítia fajn
a hovoria
pokým nevýjde slnko,
potom zaspávame.
toto je skurvený
Paríž
Najlepšia báseň o láske, akú dokážem práve v tejto chvíli napísať
„počuj“, hovorím
„čo keby si mi strčila jazyk do môjho zadku ?“
„ani náhodou,“ hovorí
„spravíme to takto,
ja ti ho tam najprv strčím
a potom ty mne.“
„môže byť,“ odpovedá mi
skláňam sa dole
rukami sa prepracujem k cieľu
a vydám sa jazykom napred
„nie tam!“ vraví
„aaaaahhh,
nie tam, si úplne inde“
ach, vy ženy máte viac dier, ako švajčiarský syr !
“nerob mi to“ hovorí
pýtam sa jej prečo ?
krúti hlavou a vraví
“pretože potom by som ti to musela robiť aj ja
a ty na najbližšej párty
budeš hovoriť ľudom,
že som ti jazykom olizovala zadok“
„to by som nikdy neurobil !“
„opiješ sa a spravíš to!“
„ok“, hovorím
„otoč sa
a ja zájdem jazykom inde“
otočila sa a ja som
prechádzal jazykom po tom
inom mieste
boli sme zamilovaní
boli sme zamilovaní,
ale nemilovali sme si
svoje zadky
chce odomňa, aby som napísal
báseň o láske
ja si myslím, že ak ľudia nemilujú zadok
prdy
a tie škaredé časti tela
toho druhého
tak ako milujú tie krásne
časti tela toho druhého
tak potom to nie je naozajstná láska
takže, pokiaľ ide o lásku
musíme zájsť čo najďalej,
presne ako táto báseň.
PRIHLÁS SA
2 