blogy logo
login PRIHLÁS SA
BLOG mokuba
ČLÁNKY
DISKUSIE
2
SLEDUJETE BLOG
Vitajte na mojom blogu
Mokuba



Básne a urážky 3/3
pridal Mokuba 4.10. 2011 o 20:28

So záverečnou časťou som si dal načas. Jednak mi do toho prišli iné povinnosti a jednak mi odišiel disk, kde som mal túto nahrávku. Inými slovami, dnes to bude bez pokecu medzi jednotlivými básňami.

Niektoré básne sú silné, iné sú zase ešte silnejšie , ale v úplne opačnom zmysle. Verím, že každý si nájde tú svoju, že každý si pri nejakom verši zanadáva.

Užite si poslednú časť tohto čítania z Los Angeles. Charles Bukowski sa nikdy na nič nehral. Ani jeho básne sa nikdy na nič nehrali. Odkaz je krásny a použiteľný aj v tejto dobe.


Šnúrka do topánok

 

žena,

zodraná pneumatika,

choroba,

túžba: strach priamo pred tebou,

strach, ktorý ťa zamrazí,

môžeš ich študovať

ako figúrky na

šachovnici.

 

žiadne veľké veci nedostanú

človeka do blázinca.

je pripravený na smrť, alebo

vraždu, incest, lúpež, oheň,

záplavy...do bláznica ho

dostanú malé tragédie, ktoré

sa budú donekonečna

opakovať.

nebude to smrť jeho lásky,

ale roztrhnutá šnúrka na

topánke

v tú najhoršiu možnú chvíľu

 

strach zo života

je tým rojom triviality,

ktorý dokáže zabiť istejšie

ako rakovina

a okrem toho tu stále budú

účty a poplatky

neplatný vodičský preukaz

alebo nástup do práce

alebo vyhadzov z nej.

 

pokuty za rýchlosť

šváb alebo mucha

zlomený háčik na vešiaku

žiaden plyn

alebo priveľa plynu

upchané umývadlo, opitý majiteľ

prezident, ktorý sa nestará o krajinu a vláda

ktorá je jebnutá.

 

pokazený vypínač, matrac ako

zo železa

$ 105  za opravu auta a výmenu

oleja (v roku 1974)

zvýšený telefónny účet a trh,

ktorý klesá ku dnu

pokazené splachovanie na záchode

vyhorená žiarovka na svetle v

hale, vo vchode, nad dverami

je tu tma ako v pekle

akurát, že je to tu

dvakrát také drahé.

 

a stále tu budú kraby a zarastajúce

nechty

a ľudia, ktorí ťa uisťujú,

že sú tvoji priatelia

toto bude vždy a bude

to ešte horšie.

 

deravá vodovodná batéria

Ježiš a Vianoce,

splesnivená saláma,

9 dňový dážď

50c za avokádo

nedopečená fašírka

 

alebo skús sa vžiť

do čašníčky, ktorá sa háda

o smenu v Norms

alebo do najprázdnejšej misky

alebo do umývačky áut, alebo do

žobráka, čo vyjedá popolnice,

zlodeja dámskych kabeliek,

ktorý za sebou necháva

80 ročné ženy so

zlomenou rukou

 

zrazu:

dve červené svetlá v tvojom

spätnom zrkadle

krv na tvojich trenkách

bolesť zubov a 979 $ za nový mostík

alebo $ 300 za zlatý zub

a čína a rusko a amerika

a dlhé vlasy a krátke vlasy a žiadne

vlasy, alebo brada a žiadna brada

tváre a bez tváre

množstvo spiniek,

ale žiadna nádoba na ich odloženie

okrem tej, do ktorej štíš.

 

vďaka jednej roztrhnutej šnúrke zo sto

roztrhnutých šnúrok

muž

žena

vec

skončí v blázinci

 

preto si dávaj

pozor

keď sa predkloníš

 



 

Žhavá


bola žhavá, bola tak žhavá,

že som nemohol dopustiť, aby ju mal niekto iný.

musel som byť načas doma,

ak by som nebol, vykašľala by sa na mňa

a ja by som ju nemal,

zošalel by som....

bolo to detinské a hlúpe, ja viem,

ale bol som v tom až po uši.

doručil som všetkú poštu

a potom ma Henderson pridelil na nočný roznos

na starom vojenskom nákladiaku

stále som myslel na svoju žhavú Miriam

vyskakoval som z auta, naskakoval naň

dával poštu do schránok a myslel na ňu.


Motor sa začínal prehrievať

ručička ukazovala, že je maximálne nažhavený

nažhavený ako moja Miriam.

skáčem hore-dole

ešte 3 dodávky a potom späť na stanicu

budem pri svojom aute

na ceste domov za Miriam

tá ma čaká na mojom modrom gauči

pije whiskey s ľadom

nohy ma preložené cez koleno

a kýve svojími členkami


ešte dve zastávky

nákladiak sa pokazil na semafóre

kašľal a dymyl ako peklo

potom zhasol a už nenaskočil

vyskočil som vonku

musím byť doma do ôsmej,

to je deadline

doručujem poslednú dodávku a som pol bolku od stanice

vraciam sa k nákladiaku, aby som ho zamkol

neštartuje. bežím na stanicu

odhadzujem kľúče a odpisujem sa

pre dnešok

„tvoj posraný nakladiak je na križovatke!“

kričím

Pico a Western....

...bežím k dverám a otváram ich

jej drink je tam a pri ňom lístok

 

bastard:

čakala som do 8:05

už ma nemiluješ !

ty bastard

niekto ma bude milovať!

čakala som na teba celý deň

                                       Miriam

 

nalial som si a nechal som vodu natekať do vane

v meste bolo 5000 barov

zvládnem pozrieť tak 25

jej fialový medvedík držal odkaz

naklonený smerom k pohovke

nalial som sebe a medvedíkovi

a skočil do teplej (nažhavenej ako Miriam) vody

 

 

 

Zemetrasenie

 

Američania nevedia čo je tragédia –

malé zemetrasenie o sile 6,5 ich dokáže rozdrviť

ako opice –

kus rozbitého porcelánu,

stroskotá misia Armády spásy

 

každé ráno o šiestej

sedia v autách

všetci niekam jazdia,

kam asi idú ?

 

do ich otrepaných životov vstúpilo

trochu vzrušenia

 

cudzinec stojí vedľa cudzinca

hovoria nejakou hatlaninou strachu

úzkostlivého strachu

úzkostlivého smiechu

 

moje dieťa, moje kvetináče, môj strop

moj bankový účet !

 

toto všetko je len také

pošteklenie,

ale oni ho nevedia zvládnuť

 

čo keby ich mestá boli bombardované

ako boli bombardované iné mestá,

nie atómovou pumou,

ale obyčajnými leteckými bombami,

deň za dňom,

tak ako sa to dialo

v iných mestách na svete ?

 

Keby sa dnes na vás pozeral svet

tak jeho smiech zrazí slnko na kolená

dokonca aj kvetiny by vyskákali zo zeme

ako buldoci

a zahnali by vás tam, kam patríte

netuším kde to je,

je mi to fuk, kde to bude,

pokiaľ to bude

dostatočne ďaleko.

 

 

 


Krysa

 

Keď som mal 16 a pol roka, tak jedinou ranou

som poslal svojho otca k zemi,

toho krutého nafúkaného hajzla, ktorému páchlo z úst.

nejakú dobu som nechodil domov, iba z času na čas,

aby som vyžobral dolár

od svojej drahej mamky.

 

stalo sa to v roku 1937 v Los Angeles a ja som to považoval

za kurevskú gule

 

ušiel som k jednému staršiemu chalanovi

pri nich to bolo stále o tom istom,

väčšinou boli na šikmej ploche

vykrádali benzínky, ktoré nemali žiadne peniaze

a niekoľko z nás, tých šťastnejších,

pracovalo ako poslíčkovia

pre Western Union.

 

spali sme v podnájmoch, ktoré sme nemali prenajaté

a pili sme víno

za stiahnutými roletami.

boli sme potichu

a následne na to sme prebudili celý dom našou bitkou

rozbíjali sme zrkadlá, stoličky a lampy

bežali dole schodiskom,

vždy tesne pred príchodom polície

niektorí z nás boli budúcimi vojakmi,

pobiehali sme prádznymi hladnými uličkami

Los Angeles

 

a všetci sme sa schádzali

u Petra doma

v malom prašivom priestore

pod schodiskom

boli sme namačkaní

bez žien

bez cigariet

bez alkoholu

a zatiaľ si boháči ohmatávali

všetko to mäso, čo sa im ponúkalo

a tie mladé dievčatá ich nechávali,

tie isté dievčatá, ktoré pľúvali na naše tiene,

keď sme šli okolo.

 

ale bola to pekná

Viedeň (znamená to, že to malo úroveň a štýl, pozn.)

 

3 z nás, čo sme boli pod schodiskom

padli v druhej svetovej vojne

ďalší je teraz riaditeľom továrne na matrace

 

ja? mne je 30

mesto je 4 až 5 krát väčšie ako bolo,

ale stále rovnako skazené

a ženy stále pľujú na môj tieň

schyľuje sa k ďalšej vojne z nejakého

dôvodu a ja iba sotva môžem zohnať prácu

z toho istého dôvodu ako predtým:

nič neviem

nič nedokážem

sex ? na okno mi po polnoci klopú iba staré ženy

nemôžu spať, vidia, že sa svieti, tak sú

zvedavé

 

staré ženy, ich manželia ich už nechcú,

deti odišli a keď mi ukážu kúsok peknej nohy

(a nohy sú to posledné)

pôjdem s nimi

do postele.

 

takže staré ženy mi dávajú lásku a ja fajčím ich cigarety

zatiaľ čo ony

nahlas rozprávajú a rozprávajú

a potom zase si ľahneme do postele

a ja im dám lásku a ony

sa opäť cítia fajn

a hovoria

pokým nevýjde slnko,

potom zaspávame.

 

toto je skurvený

Paríž

 

 

 

 

Najlepšia báseň o láske, akú dokážem práve v tejto chvíli napísať

 

„počuj“, hovorím

„čo keby si mi strčila jazyk do môjho zadku ?“

 

„ani náhodou,“ hovorí

 

„spravíme to takto,

ja ti ho tam najprv strčím

a potom ty mne.“

 

„môže byť,“ odpovedá mi

 

skláňam sa dole

rukami sa prepracujem k cieľu

a vydám sa jazykom napred

 

„nie tam!“ vraví

„aaaaahhh,

nie tam, si úplne inde“

 

ach, vy ženy máte viac dier, ako švajčiarský syr !
“nerob mi to“ hovorí

pýtam sa jej prečo ?

 

krúti hlavou a vraví
“pretože potom by som ti to musela robiť aj ja

a ty na najbližšej párty

budeš hovoriť ľudom,

že som ti jazykom olizovala zadok“

 

„to by som nikdy neurobil !“

 

„opiješ sa a spravíš to!“

 

„ok“, hovorím

„otoč sa

a ja zájdem jazykom inde“

 

 

otočila sa a ja som

prechádzal jazykom po tom

inom mieste

 

boli sme zamilovaní

 

boli sme zamilovaní,

ale nemilovali sme si

svoje zadky

 

chce odomňa, aby som napísal

báseň o láske

ja si myslím, že ak ľudia nemilujú zadok

prdy

a tie škaredé časti tela

toho druhého

tak ako milujú tie krásne

časti tela toho druhého

tak potom to nie je naozajstná láska

 

takže, pokiaľ ide o lásku

musíme zájsť čo najďalej,

presne ako táto báseň.

 

 



Prístupov 3866
Kvalita článku
(100%) hlasov 4

PRÍSPEVKY
SLEDUJETE
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Prihláste sa, alebo použite facebook login facebook login
ĎALŠIE ČLÁNKY V BLOGU
Obrazy
[ 14.1.2016] (príspevkov 0)
Osem poschodí v úzkom výťahu
[ 21.9.2015] (príspevkov 0)
Jedna Brejvíkovska
[ 12.2.2015] (príspevkov 4)
Motivačné posty na fejsbučiku nestoja za...
[ 30.11.2014] (príspevkov 2)
Nechoďte behávať, bolia z toho kolená
[ 10.10.2014] (príspevkov 3)
Rozdal som ju všetkú
[ 3.9.2014] (príspevkov 10)
O prste v zadku - metaforicky
[ 12.3.2014] (príspevkov 0)
Tesne po daždi
[ 27.2.2014] (príspevkov 0)
Ako si správne vybrať postavu: Path of E...
[ 31.10.2013] (príspevkov 4)